Na základe družobných vzťahov medzi našou školou a gymnáziom Charlesa Baudelaira v Cran-Gévrier vo Francúzsku mali naši študenti, Michaela Polláková a Tomáš Macúch možnosť stráviť školský rok 2011/2012 na tejto škole.
Vo Francúzsku som strávila jeden školský rok a som veľmi rada, že som tam išla.
Najprv som bývala aj s mojim spolužiakom Tomášom u pani profesorky francúzskej strednej školy, ktorá nám celý pobyt vybavila a umožnila. Po dvoch mesiacoch sa ale každý presťahoval do svojej rodiny. V mojej rodine som mala dvoch bratov a všetci na mňa boli veľmi milí. U nich som zostala až do konca.
Škola, do ktorej som chodila, bola veľmi veľká, boli v nej dokonca vyznačené ulice. Prvý deň si všetci žiaci hľadali pred dverami svoje meno na zoznamoch tried, čo bolo dosť chaotické, keďže tam bolo 1500 žiakov, ale horšie už bolo nájsť si svoju triedu. Hneď ako som ju našla mi triedna dala plán školy a potom som už neblúdila tak často. Moja trieda bola športová a z tridsiatich piatich bolo 20 chlapcov – futbalistov. Všetci boli milí a našla som si tam veľa kamarátov. Škola vo Francúzsku trvá dlhšie než u nás, často som tam bola aj do 17,30. Na obed mala celá škola hodinu a pol voľna a v radoch na obed sme čakali aj pol hodinu. Aj učenie bolo iné. Bolo zamerané viac na rozmýšľanie, naspamäť sme sa učili podstatne menej, než na Slovensku. Písomky sme mali vždy oznámené a asi jednu do mesiaca z každého predmetu. Ústne skúšanie tam nebolo vôbec. Celkovo škola bola ľahšia a veľmi sa mi ich systém páčil.
Vo Francúzsku som sa najmä zdokonalila vo francúzštine, osamostatnila som sa a našla som si veľa kamarátov.
Michaela Polláková, Septima
