Lucia Balajová
Aj ja som sa zapojila do projektu Erasmus+ a strávila som 5 týždňov v španielskom meste Valladolid. Počas môjho pobytu som zažila obdobie, na ktoré budem ešte dlho spomínať. Od začiatku som sa cítila prijatá a podporovaná, či už v škole alebo v hostiteľskej rodine. Rodina bola veľmi milá, starostlivá a vždy sa snažila, aby som sa cítila ako doma. Veľmi som si obľúbila aj španielske jedlo, ktoré bolo výborné a pestré. Jedným z najsilnejších zážitkov pre mňa bolo, keď mi otec mojej hostiteľky ukázal, ako sa pripravuje tradičná tortilla de patatas.
V škole som spoznala veľa nových ľudí a všetci boli príjemní a otvorení. Už teraz mi chýbajú dievčatá, kamarátky mojej hostiteľky Ángely, ale verím, že ešte bude veľa príležitostí navštíviť ich. Okrem školských povinností som zažila aj pravú španielsku atmosféru, vrátane viacerých španielskych párty. Mala som možnosť tancovať priamo v Španielsku na moje obľúbené španielske pesničky, čo bol pre mňa nezabudnuteľný zážitok. Rada spomínam na tieto chvíle a bez váhania by som to absolvovala znovu.
Peter Bušo
Na Erasmus pobyt v Španielsku som odchádzal 18. januára s dvoma spolužiačkami. Leteli sme z Bratislavy do Malagy a odtiaľ sme pokračovali vlakom do Córdoby, kde sme mali stráviť nasledujúcich šesť týždňov. Cesta bola pokojná, ale neskôr sme sa dozvedeli zaujímavú a trochu desivú správu – vlak, ktorý išiel po tej istej trati krátko po nás, sa v ten večer pri meste Adamuz v provincii Córdoba vykoľajil a zrazil s vlakom idúcim v opačnom smere. Pri nehode zahynuli desiatky ľudí a viac než sto bolo zranených. Keď sme si uvedomili, že sme tou traťou prešli len krátko predtým, cítil som zvláštnu zmes prekvapenia a vďačnosti, že sme dorazili v poriadku.
Moja škola v Córdobe sa volala I.E.S. Ángel de Saavedra. Najviac sa mi páčili hodiny chémie a angličtiny. Najmä hodiny chémie boli veľmi zaujímavé, pretože učiteľ Juan José González Sánchez dokázal vysvetľovať látku pútavo a s humorom. Škola mala priateľskú atmosféru a postupne som si zvykol aj na španielsky spôsob vyučovania.
Počas pobytu som spoznával aj miestnu kultúru. Prekvapilo ma napríklad, že Španieli takmer neraňajkujú – často si dajú len nápoj ColaCao alebo kávu. Večera sa naopak podáva veľmi neskoro, najskôr okolo 21:30, ale väčšinou ešte neskôr. Veľmi mi chutili typické jedlá, najmä cordóbska špecialita flamenquín a známa paella.
Zažil som aj zaujímavé momenty mimo školy. Navštívili sme slávnu Mezquita-Catedral v Córdobe a tiež hrad Castillo de Almodóvar, ktorý sa týči na kopci nad okolím. Veľmi príjemný zážitok bol aj tréning rugby s mojím výmenným partnerom Dariom. Okrem športu hrá aj na gitare a pozval ma na svoje hudobné vystúpenie, čo bol pre mňa pekný kultúrny zážitok. Navštívili sme aj tradičný hamman, kde som si prvýkrát vyskúšal arabské kúpele.
Po šiestich týždňoch, 28. februára, nastal čas návratu. Z Córdoby sme išli vlakom do Malagy, ale kvôli poškodenej trati po nehode sme museli v polovici cesty prestúpiť na iný spoj. Odtiaľ sme pokračovali lietadlom späť domov.
Počas pobytu som sa v hostiteľskej rodine cítil veľmi dobre. Hoci by som ocenil viac výletov do okolia, Erasmus mi dal veľa – spoznal som novú kultúru, získal nových kamarátov a naučil sa pozerať na svet trochu inak. Bol to zážitok, na ktorý budem ešte dlho spomínať.
Juraj Cesnak
Moja desaťtýždňová cesta sa začala začiatkom októbra na škole Colegio Maravillas, kde som nastúpil do triedy 1. ročníka Bachillerato (španielske gymnaziálne štúdium). Prechod zo slovenskej školy do španielskeho systému bol osviežujúcou zmenou. Učitelia aj spolužiaci ma prijali veľmi srdečne a pomáhali mi orientovať sa v predmetoch ako Lengua (španielčina) či Historia (dejepis) aj napriek počiatočnej jazykovej bariére. Atmosféra školy je dynamická a medzinárodná, čo ma každý deň motivovalo k zlepšovaniu sa v španielčine. Účasť na skupinových projektoch mi umožnila nadviazať skutočné priateľstvá a pochopiť nároky kladené na španielskych študentov v mojom veku.
Život v Benalmádene: Moja španielska "abuela"
Najsvetlejším bodom môjho pobytu bolo bezpochyby ubytovanie. Býval som v miestnej hostiteľskej rodine, konkrétne u dôchodkyne – našej "abuely", ktorá sa o mňa starala ako o vlastného vnuka. Jej kuchyňa bola fantastická, každý večer bol malou školou andalúzskej gastronómie, od pravého gazpacha až po tortilla de patatas. Túto skúsenosť som nezdieľal sám, v dome so mnou býval aj Mateo, študent z Talianska, ktorý bol tiež na Erasme. Spoločné bývanie s Mateom pridalo môjmu pobytu ďalší rozmer kultúrnej výmeny. Mnohé večery sme trávili porovnávaním našich jazykov a kultúr, zatiaľ čo sme si vychutnávali neuveriteľné jedlá našej hostiteľky. Mať v dome „brata“ mi veľmi uľahčilo adaptáciu a zdvojnásobilo radosť z celého pobytu.
Voľný čas a spoznávanie okolia
Benalmádena je nádherné prímorské mestečko a ja som sa snažil užiť si ho naplno. Vo voľnom čase sme s Mateom často vyrážali do mesta, aby sme ochutnali miestne špeciality v rôznych chiringuitos (plážových baroch) a tapas baroch pozdĺž pobrežia.
Kultúrnym vrcholom môjho pobytu bol nedeľný výlet do Córdoby. Návšteva mešity Mezquita-Catedral a prechádzka kvetinovými uličkami štvrte Judería mi vyrazili dych. Vďaka tomu som hlbšie pochopil zložitú históriu Španielska a maurský vplyv, ktorý robí Andalúziu takou jedinečnou.
Osobný rast a reflexia
Program Erasmus+ je viac než len akademická výmena; je to lekcia samostatnosti. Týchto 10 týždňov ma naučilo, ako sa prispôsobiť novému prostrediu, komunikovať naprieč kultúrami a vážiť si pokojnejšie, no intenzívnejšie životné tempo. Odchod z Benalmádeny bol ťažký, ale na Slovensko som sa vrátil s plynulou španielčinou, druhou rodinou v Španielsku a celoživotným priateľom v Taliansku.
Viktória Kadlecajová
Stála som na letisku s batohom tak ako zvyčajne keď niekam odlietam. Tentokrát to bolo iné, cítila som nejakú zvláštnu ťažobu. Nešlo však o veci, niesla som si so sebou očakávania, obavy a zmes nadšenia a neistoty. Erasmus v Španielsku pre mňa nebol len študijným pobytom. Bol to krok do neznáma, ktorý sa mal čoskoro premeniť na jedno z najintenzívnejších období môjho života. Prvé dni boli akoby som bola na dovolenke, iná atmosféra, iní ľudia iná chuť do života. Ulice vyzerali inak, ľudia sa rozprávali hlasnejšie, smiali sa úprimnejšie a čas akoby plynul inak. Spočiatku som sa snažila zachytiť každý detail - architektúru, vôňu kávy, rytmus španielčiny, ktorej som rozumela len zriedkavo. Napriek tomu som cítila, že tam mám byť. Škola bola iná, než na akú som bola zvyknutá. Hodiny boli dlhšie, učitelia boli milí, no prekvapila ma teplota, ktorá bola v triedach chladnejšia ako vonku. Každý deň bol malým víťazstvom či už išlo o rozhovor v cudzom jazyku, alebo obyčajný rozhovor s rodinou. Najväčším bohatstvom však boli ľudia. Spoznala som študentov. Zo začiatku boli priateľskí ale pri konci pobytu som zistila, že to nie je moja šálka kávy. Postupne som si zvykla aj na miestny životný štýl. Neskoré večere, dlhé siesty a spontánnosť, ktorá bola pre španielov taká prirodzená. Bolo naozaj vidno, že my na Slovensku máme iný režim. Niekedy také dni nič nerobenia boli pre mňa naozaj ťažké. Ja skôr potrebujem niečo robiť a stále mať nejaký program ale oni si skôr radi užijú tú pohodu a oddych. Samozrejme, nebolo všetko ideálne. Prišli aj chvíle, keď som sa cítila osamelo, keď mi chýbal domov, rodina a známe prostredie. Vtedy som si uvedomila, aké dôležité je mať miesto, kam patrím. No práve tieto momenty ma naučili byť samostatnejšou a silnejšou. Naučila som sa viac si veriť a poradiť si so svojimi pocitmi. Ak by som mala povedať tak jak je, trochu ma mrzelo, že moja rodina ma nezobrala do nejakého iného mesta sa pozrieť. Situácia bola taká, že stále pršalo a mám pocit ako keby sa báli dažďa, pretože nie sú naň zvyknutí. No na druhú stranu, v Córdobe som videla toho fakt veľa. Ochutnala som slimáky, ktoré možno nie sú pre každého, videla som ZOO, nemocnicu v ktorej hosťujúca mamina pracovala a iné ďalšie veci. Najviac sa mi páčil futbalový zápas. Keď sa môj pobyt blížil ku koncu, začala som si uvedomovať, ako veľmi ma zmenil. Už som nebola ten istý človek, ktorá s neistotou nastupovala do lietadla. Bola som otvorenejšia, odvážnejšia a bohatšia o skúsenosti, ktoré sa nedajú naučiť z kníh. Odchod bol ťažší, než som čakala. Lúčenia, posledné prechádzky mestom, posledné spoločné večery, všetko malo zvláštnu príchuť konca a zároveň vďačnosti. Vedela som, že sa niečo uzatvára, no zároveň som cítila, že to vo mne zostane navždy. Erasmus v Španielsku pre mňa nebol len študijným pobytom. Bol to príbeh o hľadaní, spoznávaní a raste. Príbeh, ktorý ma naučil, že najväčšie dobrodružstvá začínajú v momente, keď sa rozhodneme vykročiť mimo svojej komfortnej zóny. Nemôžem povedať, že to budú kamarátstva na celý život ale určite budem s radosťou na ne spomínať. Dali mi niečo, čo som si zobrala aj do kamarátstiev tu na Slovensku.
Hana Prochácková
V rámci programu Erasmus+ som sa v januári zúčastnila študijného pobytu v Španielsku. Bývala som v meste Valladolid, konkrétne v centre, ktoré ma očarilo svojou krásou. Ubytovala ma veľmi milá a „cool“ rodina, s ktorou som si rozumela. Dali mi možnosť spoznávať nové miesta, mestá a kultúru. Ochutnala som ich najznámejšie a tradičné jedlá, ale aj také, ktoré zo Španielska nepochádzajú. Zažila som množstvo nezabudnuteľných momentov – od pitvania ovčích pľúc, cez tancovanie bachaty, až po spievanie japonskej piesne o láske v škole počas sviatku svätého Valentína („San Valentín“). Okrem spoznávania kultúry regiónu Kastília a León som mala možnosť navštíviť aj Katalánsko, kde sme strávili predĺžený víkend. Precestovala som viacero miest, ako napríklad Madrid, Barcelona, Urueña či Tordesillas. Zaujímavé pre mňa bolo aj spoznanie ich školského systému, ktorý sa v niektorých aspektoch líšil od nášho. V škole som sa cítila veľmi dobre, aj vďaka profesorom, ktorí nás aktívne zapájali do vyučovania. Takto dlho som ešte nikdy predtým nebola v cudzom prostredí. Som veľmi rada, že som sa do tohto projektu prihlásila. Zažila som krásne chvíle, ale zároveň som musela čeliť aj rôznym výzvam. Počas pobytu som si uvedomila, aké dôležité je spoznávanie svetových kultúr, pretože v každej z nich sa odráža jej história.
Paulína Zárubová
Môj Erasmus+ v Španielsku mi pomohol pochopiť, že sa na Slovensku mám dobre a cestovať nie je až také ťažké. Keď som prišla na Ietisko v Bratislave, tak som plakala, ale aj sa tešila na môj pobyt v Španielsku. Keď sme prišli do Malagy, tak sme potom išli na vlak, ktorý nás priviezol na stanicu, kde sme si zobrali druhý vlak do Córdoby. Tam na mňa čakal môj Španiel s jeho otcom. Kufre som si odtiahla sama do auta a zobrali ma k nim domov, kde ma nakŕmili pizzou a kuraťom so zemiakmi. Izbu som mala na dolnom poschodí. Veľakrát som sa cítila, že som tam sama. Čo mi aj vyhovovalo, lebo neriešili čo robím a kde som, pokiaľ som sa vrátila do večere.
Cítila som sa ako na luxusnom intráku. Do školy som to mala 15 minút, čo bolo super, lebo som mala aspoň zmenu od cestovania polhodinu autobusom. V škole som sa nudila, ale hodiny chémie a angličtiny boli moje obľúbené. Rodina bola zlatá, je mi ale ľúto, že mi neukázali viacej z okolia, ale aspoň som videla El Castillo de Almodóvar del Río a Medina Azahara. Ale žila som s nimi ako súčasť rodiny. Bola som s nimi na bowlingu, cirkuse a pomáhala som vybrať pelech pre maznáčika. Každú nedeľu som bola u jeho babky, ktorá bola veľmi milá.
Tento pobyt mi pomohol jazykovo a zistila som, že som aj dosť samostatná.
Keď sme cestovali na Slovensko, stalo sa veľa komplikácií, ale všetko sme vyriešili, takže som so sebou veľmi spokojná. Cestovali sme vlakom, autobusom, druhým vlakom sme sa dostali na letisko a potom sme šťastne leteli domov. Keď som videla svojich rodičov rozplakala som sa od radosti, že som konečne doma.
