Safiyah Al Muhairi
Remeš - Reims ma privítal tichým ruchom ulíc a vôňou čerstvých bagiet. Prišla som tam na mesiac a pol študovať, no rýchlo sa z toho stal oveľa hlbší zážitok.
Počas týždňa som žila na internáte, kde sa dni končili smiechom a rozhovormi s novými priateľmi. Cez víkendy som trávila čas vo francúzskych rodinách, kde som spoznávala skutočný život, jazyk aj kultúru v ich prirodzenej podobe.
Postupne som sa prestala báť hovoriť a francúzština mi začala byť bližšia. Keď som odchádzala, neodniesla som si len vedomosti, ale aj spomienky, priateľstvá a pocit, že som tam na chvíľu patrila.
Dominika Batková
Od januára do mája som absolvovala študijný pobyt vo Francúzsku. Počas piatich mesiacov som mala možnosť spoznať novú krajinu, zdokonaliť sa vo francúzštine a zažiť každodenný život v inom prostredí. Tento pobyt mi priniesol množstvo nových skúseností, ktoré by som doma získavala len ťažko. Počas pobytu som si zvykala na nový spôsob života. Spočiatku bolo zvláštne počúvať francúzštinu úplne všade okolo seba a byť odkázaná na jazyk, ktorý som dovtedy poznala najmä zo školy. Postupne som však získavala väčšiu istotu a uvedomila som si, že najlepšie sa človek učí vtedy, keď jazyk skutočne potrebuje používať. Každý rozhovor, každá hodina v škole či obyčajný nákup mi pomáhali zlepšovať sa. Francúzsko som nespoznala len ako turistka, ale ako človek, ktorý tam na určitý čas žil. Mala som možnosť vidieť každodenný život, školský systém, zvyky aj kultúru z úplne inej perspektívy. Spoznala som množstvo ľudí a každý z nich mi ukázal niečo nové. Práve vďaka nim som si uvedomila, aké zaujímavé je stretávať sa s ľuďmi z rôznych prostredí a učiť sa od nich. Samozrejme, neboli to len jednoduché dni. Niekedy mi chýbala rodina, priatelia a všetko, na čo som bola doma zvyknutá. Práve tieto chvíle ma však naučili väčšej samostatnosti. Zistila som, že dokážem zvládnuť viac vecí sama, než som si predtým myslela. Naučila som sa prispôsobiť novým situáciám, riešiť problémy a nebáť sa vystúpiť zo svojej komfortnej zóny. Počas piatich mesiacov som nazbierala nespočetne veľa zážitkov, spomienok a skúseností. Francúzsko ma naučilo byť otvorenejšou, samostatnejšou a sebavedomejšou. Keď som sa v máji vracala domov, nevracala som sa ako ten istý človek, ktorý v januári odchádzal. Odnášala som si nielen lepšiu francúzštinu, ale aj nové priateľstvá, cenné skúsenosti a množstvo spomienok, ktoré so mnou zostanú ešte veľmi dlho. Tých päť mesiacov mi ukázalo, že niekedy stačí nabrať odvahu a vydať sa do neznáma. Práve tam totiž človek často nájde tie najcennejšie skúsenosti.
Michaela Dlugošová
Počas takmer štyroch mesiacov som mala možnosť absolvovať študijný pobyt vo Francúzsku, v malom mestečku Saumur. Pre mňa to bolo veľké mesto, no domáci ho považovali za malé mestečko. Bola to skúsenosť, ktorá mi priniesla zlepšenie francúzštiny, ale aj osobný posun v mojom živote a spoznávanie novej kultúry.
Bývala som v hosťovskej rodine, čo bola pre mňa veľká výhoda. Toto miesto som si vybrala hlavne aj preto, pretože mi prišlo nepraktické sťahovať sa každý víkend do rôznych rodín. Pre prekonanie jazykovej bariéry mi veľmi pomohla každodenná komunikácia s nimi pri spoločných večeriach a zapájanie sa do bežného rodinného života a prekonala som ju tak rýchlejšie než počas klasického vyučovania v škole. Zároveň som tak mala aj možnosť lepšie spoznať francúzsku kultúru, tradície a spôsob ich života.
Školský systém vo Francúzsku sa podľa môjho úsudku celkom líši od toho nášho. Hodiny majú o čosi dlhšie čo by nebolo ani také náročné, ale celkom som mala problém so sústredením sa na nich ak boli náhodou dve. Taktiež to funguje tak, že školu majú takmer do večera, ale naopak sa mi páčilo keď sme v stredu mali vyučovanie, ktoré trvalo len do obeda. Hodiny prebiehali často formou diskusií, alebo sa učitelia zameriavali na samostatnosť a schopnosť vyjadrovať vlastný názor. Taktiež sme často pracovali na spoločných projektoch a rôznych prezentáciách. Začiatky boli síce náročnejšie a to najmä kvôli rýchlejšiemu tempu reči spolužiakov alebo učiteľov, no už po niekoľkých týždňoch som si všimla výrazné zlepšenie v porozumení aj v komunikácii.
Tento pobyt mi však ukázal, že život v zahraničí nemusí byť vždy jednoduchý. Boli chvíle, keď mi už ku koncu chýbal domov, alebo toho bolo všetkého veľa, no vždy som mala skvelých ľudí okolo seba, ktorí mi podali pomocnú ruku. Vďaka aj tým ťažším chvíľam som sa naučila fungovať a pracovať v inom prostredí bez pomoci rodiny, prispôsobiť sa a nebáť sa komunikovať s ľuďmi okolo seba.
Štyri mesiace v Saumure boli pre mňa cennou skúsenosťou, ktorú by som odporučila každému, kto uvažuje o štúdiu v zahraničí. Takýto pobyt prináša nielen jazykové znalosti, ale aj nové priateľstvá, skúsenosti a rozhodne väčšie sebavedomie.
Georges Gramblička
Mesiac a pol vo Francúzsku pre mňa predstavoval viac než len štúdium jazyka. Bol to čas, počas ktorého som spoznával novú kultúru, každodenné zvyky a spôsob života, ktorý sa veľmi líšil od toho, na ktorý som zvyknutý. Už od prvých dní som si uvedomil, že komunikácia v cudzom jazyku si vyžaduje odvahu a trpezlivosť. Postupne som sa však začal cítiť istejšie a prirodzenejšie zapájať do rozhovorov.
Pobyt ma zároveň naučil samostatnosti – musel som sa orientovať v novom prostredí, riešiť bežné situácie a spoliehať sa sám na seba. Táto skúsenosť mi priniesla nielen zlepšenie francúzštiny, ale aj väčšiu sebadôveru a otvorenosť voči novým kultúram a výzvam.
Nela Janurová
Štyri mesiace strávené v malebnom francúzskom mestečku Yssingeaux od septembra až do vianočných prázdnin mi dali do života neuveriteľne veľa. Cez projekt Erasmus+ som odchádzala s cieľom zdokonaliť sa vo francúzštine a spoznať miestnu kultúru, no domov som si priniesla zážitky a priateľstvá z celého sveta. Navštevovala som katolícku školu, kde ma francúzsky školský systém spočiatku mierne zaskočil. Vyučovanie od ôsmej ráno do šiestej večer a 55-minútové hodiny (často spojené do dvojhodinoviek) boli nezvyk, no kompenzovali to dvojtýždňové prázdniny každých 7 týždňov. Atmosféra na škole bola neskutočne priateľská. Vzťah medzi žiakmi a učiteľmi bol veľmi blízky, profesorky nešli v učive ďalej, kým ho celá trieda nepochopila, a tak sme sa na testy, ktoré sa písali každý piatok poobede, nemuseli učiť až tak veľa. Prvý týždeň som sa síce vo francúzštine cítila trochu nesvoja, no po pár dňoch som už nad jazykom ani nerozmýšľala a hovoriť po francúzsky mi prišlo úplne prirodzené. Hoci bolo Yssingeaux maličké, malo všetko, čo človek potreboval. Keď sme chceli zmenu, s kamarátmi na školských výletoch alebo s hostiteľskými rodinami sme navštevovali neďaleké historické mestečko Le Puy-en-Velay, kde začína známa cesta do Compostely. Cez týždeň som bývala na internáte, kde ma už pri príchode privítali vejúce vlajky a množstvo iných exchange študentov. Keďže Francúzi o Slovensku veľa nevedeli, pripravila som pre nich kvíz, aby som im našu krajinu priblížila. Zistila som však, že Erasmus v Yssingeaux nie je len o Francúzsku. Každé tri týždne sa na škole striedali poľskí študenti na výmene (z mesta Łódź), s ktorými som si vytvorila úžasné kamarátstva, a toto leto ich dokonca plánujem v Poľsku navštíviť. Cez víkendy som striedala hostiteľské rodiny. Najdlhší čas som strávila u francúzskej študentky Billie, ktorá hneď nasledujúci polrok navštívila našu školu na Slovensku. Obrovským zážitkom bola druhá rodina, kde boli primárne zmixovaní Mexičania. Doma sa rozprávali po španielsky, jedli sme množstvo mexického jedla a tematicky sme oslávili tradičný sviatok Día de los Muertos (Deň mŕtvych) spoločne s pozeraním rozprávky Coco. Skutočným highlightom pre mňa boli hodiny japončiny, ktorú som si vybrala ako tretí jazyk. Hoci ju ostatní mali už tretí rok, rýchlo som sa dotiahla a bola som jedna z najlepších v triede. Robili sme skvelé aktivity – od varenia japonských jedál a základov stolovania, cez výlet do múzea až po online hovory so stredoškolákmi priamo z Hirošimy, pričom sa plánovala aj výmena. Boli chvíle, kedy to bolo náročné, no odnášam si nové pohľady na svet, na samú seba a hlboké pochopenie toho, aká je kultúrna diverzita krásna. Som nesmierne vďačná za túto príležitosť a ak by som takúto možnosť dostala znova, neváham ani sekundu a balím kufre!
Karolína Mária Kobelová
Šesť týždňov strávených vo Francúzsku mi dalo možnosť spoznať krajinu aj inak než len ako turista.
Namiesto pamiatok a fotografií som mala možnosť vidieť každodenný život, školu a prostredie, v ktorom žijú miestni študenti.
Jedným z najväčších rozdielov bol pre mňa školský systém. Každá hodina prebiehala v inej učebni, takže počas prestávok sa celá škola neustále presúvala z jedného miesta na druhé. Keďže prestávky trvali len niekoľko minút, chvíľu mi trvalo, kým som si na tento systém zvykla.
Počas pobytu som si všímala aj množstvo drobností, ktoré by som si pri krátkej návšteve pravdepodobne nevšimla. Či už to boli každodenné návyky ľudí, atmosféra mesta alebo široký výber potravín v obchodoch. Práve takéto obyčajné veci mi pomohli vytvoriť si realistickejší obraz o krajine, ktorú som dovtedy poznala najmä z rozprávania.
Hoci nie všetko bolo také, ako som si predstavovala pred odchodom, pobyt mi priniesol nové skúsenosti a možnosť porovnať dva odlišné spôsoby života. Práve v tom pre mňa spočívala jeho najväčšia hodnota.
Dominika Kohútová
Vďaka programu Erasmus+ som mala v marci jedinečnú príležitosť vycestovať do Francúzska, konkrétne do mestečka La Roche-sur-Yon, kde som strávila pár týždňov ako študentka miestneho gymnázia. Moja cesta sa začala letom do Nantes, odkiaľ som pokračovala vlakom do La Roche-sur-Yon. Na stanici ma už čakal veľmi milý profesor, ktorý mi pomohol zorientovať sa v novom prostredí a uľahčil mi prvé chvíle v neznámom prostredí. Keďže som na tejto škole bola ako prvá z našej školy, mala som obavy, aké to bude. Hneď po prvom dni v škole ma príjemne prekvapila ochota a priateľsky prístup učiteľov a študentov. Všetci mi dali pocítiťt, že sa na nich môžem hocikedy obrátiť a počiatočný stres rýchlo opadol. Len pár dní po príchode som sa zúčastnila triedneho výletu do Paríža. Výlet mi umožnil bližšie spoznať spolužiakov a mala som možnosť vidieť známe pamiatky. Počas vyučovania sme na väčšine predmetov pracovali najmä v skupinách, čo mi dopomohlo k ešte lepšiemu začleneniu sa do kolektívu. Po škole, ktorá sa zväčša končila okolo šestnástej hodiny, som trávila čas so spolužiačkami vonku alebo na internáte. Práve internátny život ma prekvapil. Pravidlá neboli prísne a atmosféra bola vždy priateľská. Cez víkendy som zostávala na internáte spolu s basketbalistkami. Každý víkend hrávali zápasy, takže som ich chodila povzbudzovať. Spoločné chvíle strávené po vyučovaní a počas víkendov mi umožnili nadviazať nové priateľstvá, spoznať francúzske zvyky a porovnať ich s tými našimi. Keďže som každý deň komunikovala výlučne vo francúzštine, naučila som sa lepšie reagovať v konverzácii a porozumieť hovorovej reči. Celý pobyt som absolvovala sama, preto za jeho najväčší prínos považujem väčšiu samostatnosť, sebaistotu a odvahu vystúpiť z komfortnej zóny. Domov som sa napokon vracala s množstvom krásnych zážitkov a skúseností, ktoré mi zostanú na celý život.
Júlia Mádelová
Štúdium v zahraničí bol dlho mojim veľkým snom a ak by som mala opísať všetko čo mi táto skúsenosť priniesla tak mi jedna strana naozaj nestačí. Je to veľmi neopísateľný pocit, nasadnúť do lietadla rozlúčiť sa s rodinou, s priateľmi a odísť od všetkého čo poznáte. Nadšenie z nového ale aj strach z neznáma sa striedajú ako na horskej dráhe. No stačí veriť, že všetko vyjde a s úľavou môžem povedať že vyšlo. Všetko prvé je ťažké. Prvé stretnutie s hosťujúcou rodinou, prvý deň v škole s novými spolužiakmi, už len prvá veta po francúzsky bola stresujúca. To si treba len zažiť a tak trochu pretrpieť. Chvíľami vám bude chýbať domov, hlavne prvé týždne. Možno budete mať chuť zbaliť si všetky kufre a proste sa vzdať, ísť domov. Môj domov však už poznám naspamäť. Viem presne kde čo kúpiť, na akú zastávku ísť čakať autobus ktorý ide presne v ten istý čas ako každý deň. Nemusím rozmýšľať ako sa kde dostanem, kde čo kúpim ale ani spoznávať nových ľudí mimo môjho kruhu. Som v mojej komfortnej zóne a mohla by som v nej aj ostať ale kam by ma to posunulo? Presne tak, nikam. Bez výziev stojíme na mieste a keď sa bojíme skúšať nové veci tak nám ostane len rozmýšľať čo by mohlo byt keby sme sa nebáli. Ja som sa nebála a neľutujem to. Spoznala som novú krajinu, novú kultúru, nových priateľov. Aj keď by niektorý mohli povedať že rozdiely kultúr v Európe nie sú vôbec veľké, keď odídete prvý krát žít do zahraničia na dlhšiu dobu všímate si všetko. Ako sa ľudia stravujú, ako trávia čas, ako pracujú, čo nosia oblečene ale aj ako sa k vám správajú. Ku mne boli všetci milí, od učiteľov a spolužiakov ktorí sa ma snažili rýchlo uviesť do deja učív, až po náhodne konverzácie s ľuďmi na ulici ktoré vznikli z obyčajného úsmevu. Ľudia sa nebáli prihovoriť sa, porozprávať sa a samozrejme z môjho badateľného prízvuku vždy vznikla konverzácia na 15 minút. Nikomu nebolo nepríjemne mi poradiť alebo naopak požiadať o pomoc. Dozvedela som sa nové veci a skúsila si iný školský systém. Byť v škole celý deň až do večera nie je ľahké ale ak ten čas trávite so skvelými ľuďmi a predmetmi ktoré vás naozaj bavia a zaujímajú tak to vôbec nie je také strašné. V mojej škole bola možnosť semináru z tanca a tieto hodiny mi veľmi pomohli prežiť niektoré nekonečné dni. Škola bola vybavená veľkou tanečnou sálou kde som si s mojou triedou vytvorila úžasné spomienky. Mali sme celodenné stáže s choreografmi z celého francúzska a pomaly každý týždeň sme boli v divadle na tanečných predstaveniach. Po škole som zasa vyrazila na atletický štadión. Moja skupina ma rýchlo prijala a stali sme sa naozaj dobrými priateľmi. Na pretekoch sme si pomaľovali tváre farbami klubu, nakreslili plagáty a doniesli bubny na povzbudzovanie. To že som si tieto aktivity dokázala vybaviť sama mi dodalo sebavedomie a pocit samostatnosti. Už sa nebojím ísť sama vybavovať „dospelácke“ veci ani zavolať na rezerváciu v reštaurácii. Nemám pocit že musím byť stále s niekým lebo nedokážem byt sama so sebou. Naučila som sa to. Byť sama so sebou a nebáť sa ísť sama skúšať nové veci. Našťastie som sa nikdy necítila úplne sama. Mala som užasnú rodinu ktorá tam vždy bola pre mňa keď som to potrebovala. Bolo super mat konečne sestru ale aj malého bračeka ktorý je to nezlatšie dieťa na svete. Užila som si mať rodičov ktorí nie sú moji rodičia. Nechali mi priestor ktorý som potrebovala ale nikdy ma nenechali cítiť sa samú. Nešla som moju druhú rodinu a za to budem tomuto pobytu navždy vďačná. Lúčenie bolí, ale keby nebolelo tak by ten strávený čas asi nestál za to. Verím že to nebolo zbohom navždy. Aby som to nejako uzavrela Erasmus mi dal toho veľa. Naučil ma nebáť sa nového a že zvládnem všetko čo si vymyslím. Naučil ma že niekedy stačí len vytrvať a nevzdať sa hneď na začiatku. Ľudské vzťahy potrebujú čas a treba im ho dať. Keby som mala dať radu niekomu kto nad takýmto dobrodružstvom rozmýšľa, povedala by som len choď, nemáš čo stratiť. Svet sa hýbe dopredu a my nemôžme ostať tam kde nám je pohodlne a čakať či nám nové možnosti niekto prinesie rovno pred nos. Neprinesie. A nie je svet moc veľký na to aby sme nespoznávali a neskúšali nove veci? Vždy je dobrý pocit vrátiť sa domov ale je tak stokrát lepší keď sa odvážite domov opustiť. Každá skúsenosť, aj ta zlá, nás niečo naučí. Ja som sa veľa naučila a mesto Nantes bude mat navždy VIP miesto v mojom srdci.
