Safiyah Al Muhairi
Remeš - Reims ma privítal tichým ruchom ulíc a vôňou čerstvých bagiet. Prišla som tam na mesiac a pol študovať, no rýchlo sa z toho stal oveľa hlbší zážitok.
Počas týždňa som žila na internáte, kde sa dni končili smiechom a rozhovormi s novými priateľmi. Cez víkendy som trávila čas vo francúzskych rodinách, kde som spoznávala skutočný život, jazyk aj kultúru v ich prirodzenej podobe.
Postupne som sa prestala báť hovoriť a francúzština mi začala byť bližšia. Keď som odchádzala, neodniesla som si len vedomosti, ale aj spomienky, priateľstvá a pocit, že som tam na chvíľu patrila.
Dominika Batková
Od januára do mája som absolvovala študijný pobyt vo Francúzsku. Počas piatich mesiacov som mala možnosť spoznať novú krajinu, zdokonaliť sa vo francúzštine a zažiť každodenný život v inom prostredí. Tento pobyt mi priniesol množstvo nových skúseností, ktoré by som doma získavala len ťažko. Počas pobytu som si zvykala na nový spôsob života. Spočiatku bolo zvláštne počúvať francúzštinu úplne všade okolo seba a byť odkázaná na jazyk, ktorý som dovtedy poznala najmä zo školy. Postupne som však získavala väčšiu istotu a uvedomila som si, že najlepšie sa človek učí vtedy, keď jazyk skutočne potrebuje používať. Každý rozhovor, každá hodina v škole či obyčajný nákup mi pomáhali zlepšovať sa. Francúzsko som nespoznala len ako turistka, ale ako človek, ktorý tam na určitý čas žil. Mala som možnosť vidieť každodenný život, školský systém, zvyky aj kultúru z úplne inej perspektívy. Spoznala som množstvo ľudí a každý z nich mi ukázal niečo nové. Práve vďaka nim som si uvedomila, aké zaujímavé je stretávať sa s ľuďmi z rôznych prostredí a učiť sa od nich. Samozrejme, neboli to len jednoduché dni. Niekedy mi chýbala rodina, priatelia a všetko, na čo som bola doma zvyknutá. Práve tieto chvíle ma však naučili väčšej samostatnosti. Zistila som, že dokážem zvládnuť viac vecí sama, než som si predtým myslela. Naučila som sa prispôsobiť novým situáciám, riešiť problémy a nebáť sa vystúpiť zo svojej komfortnej zóny. Počas piatich mesiacov som nazbierala nespočetne veľa zážitkov, spomienok a skúseností. Francúzsko ma naučilo byť otvorenejšou, samostatnejšou a sebavedomejšou. Keď som sa v máji vracala domov, nevracala som sa ako ten istý človek, ktorý v januári odchádzal. Odnášala som si nielen lepšiu francúzštinu, ale aj nové priateľstvá, cenné skúsenosti a množstvo spomienok, ktoré so mnou zostanú ešte veľmi dlho. Tých päť mesiacov mi ukázalo, že niekedy stačí nabrať odvahu a vydať sa do neznáma. Práve tam totiž človek často nájde tie najcennejšie skúsenosti.
Michaela Dlugošová
Počas takmer štyroch mesiacov som mala možnosť absolvovať študijný pobyt vo Francúzsku, v malom mestečku Saumur. Pre mňa to bolo veľké mesto, no domáci ho považovali za malé mestečko. Bola to skúsenosť, ktorá mi priniesla zlepšenie francúzštiny, ale aj osobný posun v mojom živote a spoznávanie novej kultúry.
Bývala som v hosťovskej rodine, čo bola pre mňa veľká výhoda. Toto miesto som si vybrala hlavne aj preto, pretože mi prišlo nepraktické sťahovať sa každý víkend do rôznych rodín. Pre prekonanie jazykovej bariéry mi veľmi pomohla každodenná komunikácia s nimi pri spoločných večeriach a zapájanie sa do bežného rodinného života a prekonala som ju tak rýchlejšie než počas klasického vyučovania v škole. Zároveň som tak mala aj možnosť lepšie spoznať francúzsku kultúru, tradície a spôsob ich života.
Školský systém vo Francúzsku sa podľa môjho úsudku celkom líši od toho nášho. Hodiny majú o čosi dlhšie čo by nebolo ani také náročné, ale celkom som mala problém so sústredením sa na nich ak boli náhodou dve. Taktiež to funguje tak, že školu majú takmer do večera, ale naopak sa mi páčilo keď sme v stredu mali vyučovanie, ktoré trvalo len do obeda. Hodiny prebiehali často formou diskusií, alebo sa učitelia zameriavali na samostatnosť a schopnosť vyjadrovať vlastný názor. Taktiež sme často pracovali na spoločných projektoch a rôznych prezentáciách. Začiatky boli síce náročnejšie a to najmä kvôli rýchlejšiemu tempu reči spolužiakov alebo učiteľov, no už po niekoľkých týždňoch som si všimla výrazné zlepšenie v porozumení aj v komunikácii.
Tento pobyt mi však ukázal, že život v zahraničí nemusí byť vždy jednoduchý. Boli chvíle, keď mi už ku koncu chýbal domov, alebo toho bolo všetkého veľa, no vždy som mala skvelých ľudí okolo seba, ktorí mi podali pomocnú ruku. Vďaka aj tým ťažším chvíľam som sa naučila fungovať a pracovať v inom prostredí bez pomoci rodiny, prispôsobiť sa a nebáť sa komunikovať s ľuďmi okolo seba.
Štyri mesiace v Saumure boli pre mňa cennou skúsenosťou, ktorú by som odporučila každému, kto uvažuje o štúdiu v zahraničí. Takýto pobyt prináša nielen jazykové znalosti, ale aj nové priateľstvá, skúsenosti a rozhodne väčšie sebavedomie.
Georges Gramblička
Mesiac a pol vo Francúzsku pre mňa predstavoval viac než len štúdium jazyka. Bol to čas, počas ktorého som spoznával novú kultúru, každodenné zvyky a spôsob života, ktorý sa veľmi líšil od toho, na ktorý som zvyknutý. Už od prvých dní som si uvedomil, že komunikácia v cudzom jazyku si vyžaduje odvahu a trpezlivosť. Postupne som sa však začal cítiť istejšie a prirodzenejšie zapájať do rozhovorov.
Pobyt ma zároveň naučil samostatnosti – musel som sa orientovať v novom prostredí, riešiť bežné situácie a spoliehať sa sám na seba. Táto skúsenosť mi priniesla nielen zlepšenie francúzštiny, ale aj väčšiu sebadôveru a otvorenosť voči novým kultúram a výzvam.
Nela Janurová
Štyri mesiace strávené v malebnom francúzskom mestečku Yssingeaux od septembra až do vianočných prázdnin mi dali do života neuveriteľne veľa. Cez projekt Erasmus+ som odchádzala s cieľom zdokonaliť sa vo francúzštine a spoznať miestnu kultúru, no domov som si priniesla zážitky a priateľstvá z celého sveta. Navštevovala som katolícku školu, kde ma francúzsky školský systém spočiatku mierne zaskočil. Vyučovanie od ôsmej ráno do šiestej večer a 55-minútové hodiny (často spojené do dvojhodinoviek) boli nezvyk, no kompenzovali to dvojtýždňové prázdniny každých 7 týždňov. Atmosféra na škole bola neskutočne priateľská. Vzťah medzi žiakmi a učiteľmi bol veľmi blízky, profesorky nešli v učive ďalej, kým ho celá trieda nepochopila, a tak sme sa na testy, ktoré sa písali každý piatok poobede, nemuseli učiť až tak veľa. Prvý týždeň som sa síce vo francúzštine cítila trochu nesvoja, no po pár dňoch som už nad jazykom ani nerozmýšľala a hovoriť po francúzsky mi prišlo úplne prirodzené. Hoci bolo Yssingeaux maličké, malo všetko, čo človek potreboval. Keď sme chceli zmenu, s kamarátmi na školských výletoch alebo s hostiteľskými rodinami sme navštevovali neďaleké historické mestečko Le Puy-en-Velay, kde začína známa cesta do Compostely. Cez týždeň som bývala na internáte, kde ma už pri príchode privítali vejúce vlajky a množstvo iných exchange študentov. Keďže Francúzi o Slovensku veľa nevedeli, pripravila som pre nich kvíz, aby som im našu krajinu priblížila. Zistila som však, že Erasmus v Yssingeaux nie je len o Francúzsku. Každé tri týždne sa na škole striedali poľskí študenti na výmene (z mesta Łódź), s ktorými som si vytvorila úžasné kamarátstva, a toto leto ich dokonca plánujem v Poľsku navštíviť. Cez víkendy som striedala hostiteľské rodiny. Najdlhší čas som strávila u francúzskej študentky Billie, ktorá hneď nasledujúci polrok navštívila našu školu na Slovensku. Obrovským zážitkom bola druhá rodina, kde boli primárne zmixovaní Mexičania. Doma sa rozprávali po španielsky, jedli sme množstvo mexického jedla a tematicky sme oslávili tradičný sviatok Día de los Muertos (Deň mŕtvych) spoločne s pozeraním rozprávky Coco. Skutočným highlightom pre mňa boli hodiny japončiny, ktorú som si vybrala ako tretí jazyk. Hoci ju ostatní mali už tretí rok, rýchlo som sa dotiahla a bola som jedna z najlepších v triede. Robili sme skvelé aktivity – od varenia japonských jedál a základov stolovania, cez výlet do múzea až po online hovory so stredoškolákmi priamo z Hirošimy, pričom sa plánovala aj výmena. Boli chvíle, kedy to bolo náročné, no odnášam si nové pohľady na svet, na samú seba a hlboké pochopenie toho, aká je kultúrna diverzita krásna. Som nesmierne vďačná za túto príležitosť a ak by som takúto možnosť dostala znova, neváham ani sekundu a balím kufre!
Karolína Mária Kobelová
Šesť týždňov strávených vo Francúzsku mi dalo možnosť spoznať krajinu aj inak než len ako turista.
Namiesto pamiatok a fotografií som mala možnosť vidieť každodenný život, školu a prostredie, v ktorom žijú miestni študenti.
Jedným z najväčších rozdielov bol pre mňa školský systém. Každá hodina prebiehala v inej učebni, takže počas prestávok sa celá škola neustále presúvala z jedného miesta na druhé. Keďže prestávky trvali len niekoľko minút, chvíľu mi trvalo, kým som si na tento systém zvykla.
Počas pobytu som si všímala aj množstvo drobností, ktoré by som si pri krátkej návšteve pravdepodobne nevšimla. Či už to boli každodenné návyky ľudí, atmosféra mesta alebo široký výber potravín v obchodoch. Práve takéto obyčajné veci mi pomohli vytvoriť si realistickejší obraz o krajine, ktorú som dovtedy poznala najmä z rozprávania.
Hoci nie všetko bolo také, ako som si predstavovala pred odchodom, pobyt mi priniesol nové skúsenosti a možnosť porovnať dva odlišné spôsoby života. Práve v tom pre mňa spočívala jeho najväčšia hodnota.
Dominika Kohútová
Vďaka programu Erasmus+ som mala v marci jedinečnú príležitosť vycestovať do Francúzska, konkrétne do mestečka La Roche-sur-Yon, kde som strávila pár týždňov ako študentka miestneho gymnázia. Moja cesta sa začala letom do Nantes, odkiaľ som pokračovala vlakom do La Roche-sur-Yon. Na stanici ma už čakal veľmi milý profesor, ktorý mi pomohol zorientovať sa v novom prostredí a uľahčil mi prvé chvíle v neznámom prostredí. Keďže som na tejto škole bola ako prvá z našej školy, mala som obavy, aké to bude. Hneď po prvom dni v škole ma príjemne prekvapila ochota a priateľsky prístup učiteľov a študentov. Všetci mi dali pocítiťt, že sa na nich môžem hocikedy obrátiť a počiatočný stres rýchlo opadol. Len pár dní po príchode som sa zúčastnila triedneho výletu do Paríža. Výlet mi umožnil bližšie spoznať spolužiakov a mala som možnosť vidieť známe pamiatky. Počas vyučovania sme na väčšine predmetov pracovali najmä v skupinách, čo mi dopomohlo k ešte lepšiemu začleneniu sa do kolektívu. Po škole, ktorá sa zväčša končila okolo šestnástej hodiny, som trávila čas so spolužiačkami vonku alebo na internáte. Práve internátny život ma prekvapil. Pravidlá neboli prísne a atmosféra bola vždy priateľská. Cez víkendy som zostávala na internáte spolu s basketbalistkami. Každý víkend hrávali zápasy, takže som ich chodila povzbudzovať. Spoločné chvíle strávené po vyučovaní a počas víkendov mi umožnili nadviazať nové priateľstvá, spoznať francúzske zvyky a porovnať ich s tými našimi. Keďže som každý deň komunikovala výlučne vo francúzštine, naučila som sa lepšie reagovať v konverzácii a porozumieť hovorovej reči. Celý pobyt som absolvovala sama, preto za jeho najväčší prínos považujem väčšiu samostatnosť, sebaistotu a odvahu vystúpiť z komfortnej zóny. Domov som sa napokon vracala s množstvom krásnych zážitkov a skúseností, ktoré mi zostanú na celý život.
Júlia Mádelová
Štúdium v zahraničí bol dlho mojim veľkým snom a ak by som mala opísať všetko čo mi táto skúsenosť priniesla tak mi jedna strana naozaj nestačí. Je to veľmi neopísateľný pocit, nasadnúť do lietadla rozlúčiť sa s rodinou, s priateľmi a odísť od všetkého čo poznáte. Nadšenie z nového ale aj strach z neznáma sa striedajú ako na horskej dráhe. No stačí veriť, že všetko vyjde a s úľavou môžem povedať že vyšlo. Všetko prvé je ťažké. Prvé stretnutie s hosťujúcou rodinou, prvý deň v škole s novými spolužiakmi, už len prvá veta po francúzsky bola stresujúca. To si treba len zažiť a tak trochu pretrpieť. Chvíľami vám bude chýbať domov, hlavne prvé týždne. Možno budete mať chuť zbaliť si všetky kufre a proste sa vzdať, ísť domov. Môj domov však už poznám naspamäť. Viem presne kde čo kúpiť, na akú zastávku ísť čakať autobus ktorý ide presne v ten istý čas ako každý deň. Nemusím rozmýšľať ako sa kde dostanem, kde čo kúpim ale ani spoznávať nových ľudí mimo môjho kruhu. Som v mojej komfortnej zóne a mohla by som v nej aj ostať ale kam by ma to posunulo? Presne tak, nikam. Bez výziev stojíme na mieste a keď sa bojíme skúšať nové veci tak nám ostane len rozmýšľať čo by mohlo byt keby sme sa nebáli. Ja som sa nebála a neľutujem to. Spoznala som novú krajinu, novú kultúru, nových priateľov. Aj keď by niektorý mohli povedať že rozdiely kultúr v Európe nie sú vôbec veľké, keď odídete prvý krát žít do zahraničia na dlhšiu dobu všímate si všetko. Ako sa ľudia stravujú, ako trávia čas, ako pracujú, čo nosia oblečene ale aj ako sa k vám správajú. Ku mne boli všetci milí, od učiteľov a spolužiakov ktorí sa ma snažili rýchlo uviesť do deja učív, až po náhodne konverzácie s ľuďmi na ulici ktoré vznikli z obyčajného úsmevu. Ľudia sa nebáli prihovoriť sa, porozprávať sa a samozrejme z môjho badateľného prízvuku vždy vznikla konverzácia na 15 minút. Nikomu nebolo nepríjemne mi poradiť alebo naopak požiadať o pomoc. Dozvedela som sa nové veci a skúsila si iný školský systém. Byť v škole celý deň až do večera nie je ľahké ale ak ten čas trávite so skvelými ľuďmi a predmetmi ktoré vás naozaj bavia a zaujímajú tak to vôbec nie je také strašné. V mojej škole bola možnosť semináru z tanca a tieto hodiny mi veľmi pomohli prežiť niektoré nekonečné dni. Škola bola vybavená veľkou tanečnou sálou kde som si s mojou triedou vytvorila úžasné spomienky. Mali sme celodenné stáže s choreografmi z celého francúzska a pomaly každý týždeň sme boli v divadle na tanečných predstaveniach. Po škole som zasa vyrazila na atletický štadión. Moja skupina ma rýchlo prijala a stali sme sa naozaj dobrými priateľmi. Na pretekoch sme si pomaľovali tváre farbami klubu, nakreslili plagáty a doniesli bubny na povzbudzovanie. To že som si tieto aktivity dokázala vybaviť sama mi dodalo sebavedomie a pocit samostatnosti. Už sa nebojím ísť sama vybavovať „dospelácke“ veci ani zavolať na rezerváciu v reštaurácii. Nemám pocit že musím byť stále s niekým lebo nedokážem byt sama so sebou. Naučila som sa to. Byť sama so sebou a nebáť sa ísť sama skúšať nové veci. Našťastie som sa nikdy necítila úplne sama. Mala som užasnú rodinu ktorá tam vždy bola pre mňa keď som to potrebovala. Bolo super mat konečne sestru ale aj malého bračeka ktorý je to nezlatšie dieťa na svete. Užila som si mať rodičov ktorí nie sú moji rodičia. Nechali mi priestor ktorý som potrebovala ale nikdy ma nenechali cítiť sa samú. Nešla som moju druhú rodinu a za to budem tomuto pobytu navždy vďačná. Lúčenie bolí, ale keby nebolelo tak by ten strávený čas asi nestál za to. Verím že to nebolo zbohom navždy. Aby som to nejako uzavrela Erasmus mi dal toho veľa. Naučil ma nebáť sa nového a že zvládnem všetko čo si vymyslím. Naučil ma že niekedy stačí len vytrvať a nevzdať sa hneď na začiatku. Ľudské vzťahy potrebujú čas a treba im ho dať. Keby som mala dať radu niekomu kto nad takýmto dobrodružstvom rozmýšľa, povedala by som len choď, nemáš čo stratiť. Svet sa hýbe dopredu a my nemôžme ostať tam kde nám je pohodlne a čakať či nám nové možnosti niekto prinesie rovno pred nos. Neprinesie. A nie je svet moc veľký na to aby sme nespoznávali a neskúšali nove veci? Vždy je dobrý pocit vrátiť sa domov ale je tak stokrát lepší keď sa odvážite domov opustiť. Každá skúsenosť, aj ta zlá, nás niečo naučí. Ja som sa veľa naučila a mesto Nantes bude mat navždy VIP miesto v mojom srdci.
Lenka Mistríková
Zrazu je to tu! Ani neviem ako a už sedím v aute a odchádzame do Saumuru.
Cesta nám trvala približne 17 hodín. Keď sme 30. 8, dorazili do cieľa, mala
som žalúdok až v krku, pretože som sa prvýkrát stretla s mojou hosťovskou rodinou. Po príchode ma krásne privítali a previedli nás po dome. Onedlho nastal čas rozlúčiť sa s mojou rodinou, to bola asi najťažšia časť! Škola nám začínala až o deň neskôr tak sme prvý deň strávili prehliadkou mesta a rodina mi vysvetlila všetky potrebné informácie. 1.9. bol nástup a prvý deň v škole. Profesorka nás previedla po škole a následne nás roztriedila do tried. Samozrejme to by som nebola ja, ak by som sa nestratila a nevedela som nájsť svoju triedu. Tak som prvý krát navštívila La vie scolaire kde som im povedala môj problém a odviedli ma do triedy. Škola je veľmi veľká a navštevuje ju približne 1500 študentov. Hodiny trvali 55min čo bolo zo začiatku únavné. Vyučovanie trvalo niekedy až do 17: 45 no každú stredu sme končili už o na obed. Každé ráno pred začiatkom prvej hodiny sme museli čakať vonku na vyučujúceho profesora, s ktorým sme išli do triedy. Voľný čas sme trávili vo foyer, CDI alebo vonku. Všetci medzinárodní študenti sme navštevovali hodiny FLE, Kde sme sa učili francúzštinu.
Voľný čas som trávila s rodinou alebo objavovaním uličiek mesta. S rodinou sme si veľmi dobre vychádzali a mali dobré vzťahy . Cez víkendy sme trávili čas spolu pripravovaním obedu, hraním hier či nákupmi. Snažili sa mi pobyt spríjemniť a všetko mi uľahčiť. Vytvorili sme si spolu skvelý vzťah a bolo mi veľmi smutno, keď som odchádzala. Tento pobyt hodnotím veľmi pozitívne, pretože som sa zdokonalila vo francúzštine a získala veľa zážitkov a nových skúseností a celkovo to zmenilo mňa ako človeka. Som veľmi šťastná, že som to mohla zažiť a nikdy to neoľutujem. Jediná vec, ktorá bola trochu náročná boli večere o 21: 30.
Tereza Mistríková
Stalo sa vám niekedy, že ste prišli niekam kde ste si povedali, že ste doma ? Mne sa to stalo v Saint-Flour. Podaktorí by sa spýtali, že prečo je to tak, však tu nič nie je. Ale práve naopak. Je tam všetko. Aspoň ja som tam našla všetko čo som potrebovala a chcela. Saint-Flour jer malé mesto, ale vie očariť. Keďže sa na to pozerám z pohľadu študenta, ktorý tu chodil do školy a býval na internáte, tak môžem povedať, že som prešla každý kútik, každú uličku a zároveň aj každý jeden malý obchodík. Netrvalo ani týždeň a už som si zvykla na tunajší život aj tunajších ľudí. Všetci boli veľmi otvorení, a to je presne to čo študent, ktorý je sám v cudzej krajine potrebuje. Priznám sa, mala som tu aj ťažšie dni, kedy nie všetko šlo podľa predstáv. Ale musím povedať, že Saint-Flour ma zmenil. Určite k lepšiemu. Tam som naozaj objavila kým som a kým chcem byť. Zmenil sa mi pohľad na svet, všetko vnímam inak, krajšie. Môžem a s radosťou poviem, že som si žila život svojich snov. Saint-Flour je jednoducho, alebo lepšie povedané bol ,,missing piece“ v mojom srdci. Tu nejde o to ako to tam vyzerá, ale o tie zážitky ktoré som zažila vďaka tomuto pobytu. Sú to zážitky na ktoré jednoducho nikdy nezabudnem. A s radosťou môžem povedať, že Saint-Flour je moje mesto! Lebo predsa môžete ma vytrhnúť zo Saint-Flour, ale nikdy nevytrhnete Saint-Flour zo mňa.
Ela Olívia Polakovičová
Môj Erasmus pobyt bol pre mňa celkovo zaujímavá skúsenosť. Na začiatku som mala trochu stres, lebo to bolo všetko nové, nová krajina, dlhá cesta a aj celkovo iné prostredie, na ktoré som nebola úplne zvyknutá. Ale postupne, ako sme tam boli, som si začala zvykať a bolo to už lepšie a prirodzenejšie.
Môj Erasmus pobyt som strávila v mestečku Yssingeaux a bola som tam asi mesiac a štvrť. Cez týždeň som bývala aj na intráku. Škola začínala väčšinou o 8 ráno a končila až okolo piatej, takže sme na intráku netrávili až tak veľa času. Napriek tomu tam boli aj nejaké spoločné aktivity a bolo to tam celkovo veľmi príjemné.
Okrem toho som skoro každý týždeň bývala u inej hostiteľskej rodiny. Tieto rodiny nebývali priamo v Yssingeaux, ale skôr v okolitých dedinách. Každá rodina bola trochu iná, väčšinou mali mladšie deti a všetci ma prijali úplne normálne. Práve v rodinách bola komunikácia najdlhšia, ale aj tam sa vždy snažili, aby sme si rozumeli a aby som sa cítila dobre.
Vo viacerých rodinách som zažila rôzne aktivity, boli sme napríklad v meste, na futbalovom zápase alebo aj na súťaži v skladaní puzzle. Každá rodina mala niečo iné a všetko to bolo veľmi fajn.
Najviac mi však zostala v hlave jedna rodina, ktorá mala marocký pôvod. Boli veľmi milí a prijali ma úplne ako doma. Jedna z najkrajších vecí bolo, že keď som od nich odchádzala, tak mi nabalili na intrák strašne veľa čerstvého pečiva z ich pekárne. Malo to takú úplne príjemnú atmosféru, lebo francúzske pekárne sú známe tým, že majú dobré pečivo, ale zažiť to takto priamo do rodiny bolo úplne iné a veľmi pekné. Tiež som bola u ich starej mamy, kde nám pripravila marocké jedlo, čo bol pre mňa veľmi chutný zážitok.
V rodinách, ale aj v škole a na intráku sa všetci vždy snažili s nami dorozumieť. Keďže študujeme na bilingválnej sekcii, tak sme väčšinou rozumeli, ale keď sme niečomu nerozumeli, vždy nám to vedeli vysvetliť alebo povedať inak. Všetci boli veľmi ochotní a trpezliví a snažili sa, aby sme všetkému porozumeli.
V škole som si všimla hlavne prístup učiteľov. Boli veľmi ochotní a často sa nás pýtali, či všetkému rozumieme. Nebolo to len o tom, že by prečítali učivo z kníh, ale snažili sa, aby tomu študenti naozaj porozumeli, a keď bolo treba, tak to vysvetlili viackrát alebo iným spôsobom. Páčilo sa mi, že mali trpezlivosť a boli ochotní vysvetliť veci aj viackrát, kým to každý nepochopil. Chovali sa veľmi dobre aj k nám, aj k ostatným študentom.
Zaujímavé bolo aj to, že sme mali iný systém hodnotenia. Známky neboli ako u nás od 1 do 5, ale dostávali sme body od 0 do 20, čo bolo pre mňa trochu nezvyčajné, ale dalo sa na to rýchlo zvyknúť. Všetky výsledky nám chodili aj do aplikácie, kde sme mali prehľad o testoch a bodoch.
Trochu náročnejšie bolo zvyknúť si na to, že školské dni boli dosť dlhé a hodiny mali 55 minút. Zo začiatku to bolo únavné, ale postupne som si na ten režim zvykla.
Celkovo boli všetky časti pobytu : rodiny, škola aj intrák veľmi milé a priateľské. Každý týždeň bol trochu iný, keďže som bola v rôznych rodinách a prostrediach, ale vždy som si to užila.
Celkovo hodnotím Erasmus pobyt v Yssingeaux veľmi pozitívne. Nebolo to vždy úplne jednoduché, ale dalo mi to veľa skúseností, hlavne v tom, že som sa naučila byť samostatnejšia, prispôsobovať sa novým situáciám a fungovať v inom prostredí. Som rada, že som mala možnosť to zažiť.
Veronika Samašová
Po strávení štyroch mesiacov na neznámom mieste sa dá očakávať, že sa uloží vo vašom srdiečku na špeciálnom mieste. Ja som svoj kúsok srdiečka nechala v malinkom očarujúcom mestečku Saint-Flour schovávajúceho sa medzi mnohými lúkami regiónu Cantal.
Tento školský rok ma čakala úžasná príležitosť, pre ktorú som sa pred pár rokmi rozhodla ísť na bilingválnu sekciu. Študijný pobyt v zahraničí. Príležitosť, ktorá mi pomohla sa rozvíjať, rozšíriť svoje vlastné ja v zahraničí, donútená spoliehať sa výlučne na seba, zlepšiť sa v jazyku, vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a spoznať Francúzsko viac do hĺbky. Prežila som mnoho nových skúseností a takisto som spoznala ľudí, v ktorých som našla v tomto neznáme domov. Nebolo to celé iba cesta ružovou záhradou. Zažila som aj veľa ťažkých chvíľ a cnelo sa mi po domove viac než kedy predtým, no aj tieto chvíle mi pomáhali rásť. Teraz som silnejšia osobnosť, á všetky zážitky mi dokázali, že dokážem čokoľvek a sama zvládnem všetky veľké strašidelné veci. Ucelilo sa taktiež moje sebavedomie a stala som sa autentickejšou. Možno som pochopila aj trochu drzosti francúzskych tínedžerov. Aj som začala cítiť na trochu inej úrovni, pretože dlho som nepociťovala takú sentimentalitu. Chýbali mi ľudia, ktorých som ľúbila, môj domov, môj každodenný život, moje rutiny, aktivity ktoré ma napĺňali. Zrodila sa vo mne ešte väčšia vďačnosť za veci čo mám, než kedy predtým. Tieto pocity sa ale miešali s nadšením z nového. Hlavne z nových ľudí s ktorými som trávila čas. Moja sentimentalita sa mi vrátila v momente odchodu, ktorý bol nesmierne ťažký. Stálo ma obrovskú námahu sa prinútiť odísť a trhalo mi srdce. Posledný pohľad na všetko čo som si zamilovala. Milované tváre, ktoré veľmi dlho neuvidím. Miesta z ktorých mám veľa spomienok. Náš internát, ktorý sa za tú dobu stal mojím druhým domovom. Za posledný mesiac som si tam ku mnohým vybudovala citový vzťah. Odchod odtiaľ bol ako scéna z filmu. Večer predtým sme boli na plese, odkiaľ si nesiem veľa vzácnych spomienok a ani sme sa nerozlúčili a už sme s mojou kamarátkou (s ktorou som absolvovala pobyt) o pár hodín sedeli vo vlaku, ktorý nás viezol stále ďalej od nášho mestečka a stále bližšie k domovu, cestou späť plnú rôznych prekážok, spomienok na ne a aj naša prítomnosť ostane v Saint-Flour zapísaná o chvíľku dlhšie.
Môžeme povedať, že toto obdobie bolo jedno z najťažších, ale zároveň krásnym a ostane vo mne ako navždy zapísaná a zapamätateľná spomienka.
Lucia Schvandtnerová
Vďaka programu Erasmus+ som mala možnosť stráviť 5 mesiacov vo Francúzsku, konkrétne v meste Nantes. Bola som ubytovaná u celkovo dvoch rodín, ktoré ma privítali s nadšením a úsmevom na tvári. Aj napriek tomu, že moja francúzština nebola zo začiatku dokonalá, ľudia v škole ma ihneď prijali do kolektívu a dokonca sa mi podarilo nájsť veľa kamarátov mimo gymnázia. Od poznávania centra mesta až po denný výlet k moru, moji francúzski priatelia mi toho ukázali čo najviac ako sa dalo a dopriali mi tak nespočetne veľa zážitkov, na ktoré len tak ľahko nezabudnem. Predsa len, vďaka nim sa moja francúzština nesmierne zlepšila a dokonca som sa priučila aj trochu nemčiny. Program Erasmus+ mi dal možnosť prežiť 5 mesiacov plných zážitkov, úsmevov a radosti a som neskutočne vďačná, že som túto možnosť dostala. Nantes sa stalo mojím druhým domovom, ktorý mi navždy zostane v srdci.
Martina Šošovičková
Môj pobyt v Remeši by som opísala jedným slovom: „nečakaný“. Prečo?
Pred príchodom na školu som sa bála, že ma ľudia neprijmú a že budem sama, pretože som tu bola jedinou Slovenkou. Opak bol však pravdou. Už od prvého dňa som sa necítila osamelo. Pri každom obede aj večeri som sedela pri stole plnom ľudí, počas prestávok sa so mnou vždy niekto rozprával. Dokonca som sa prihlásila do šachového klubu a klubu spoločenských hier (čo si na tejto škole veľmi cením). Večery som mohla tráviť rôznymi aktivitami na internáte – od večerných rozhovorov pri gitare a šachových partií až po športy, ako je volejbal. Vďaka tomu som spoznala veľa úžasných ľudí a každý deň som mohla hovoriť po francúzsky, čo mi veľmi pomohlo zlepšiť sa v jazyku.
Chcela by som sa poďakovať aj učiteľom a koordinátorke, ktorí sa mi vždy snažili pomôcť, keď som niečomu nerozumela alebo keď som mala nejaký problém.
Veľké poďakovanie patrí aj rodinám, ktoré ma prijali počas víkendov a prázdnin. Poskytli mi bezpečné miesto, kde som sa cítila ako člen ich rodiny, čo vôbec nie je samozrejmé, a nikdy na to nezabudnem. Vďaka nim som mohla objaviť nové miesta, francúzsku kultúru aj gastronómiu. Navštívila som napríklad Disneyland v Paríži a mestá ako Charleville či Versailles.
Napokon patrí veľká vďaka aj mojej triede 1ère Générale. Počas piatich mesiacov sa stali mojou francúzskou rodinou. Od prvého dňa mi vysvetlili, ako tu všetko funguje, a vždy mi boli ochotní pomôcť. Predovšetkým mi však pomohli nájsť samu seba a naplno si užívať život. Všetkých štyridsať spolužiakov zostane navždy v mojom srdci.
Remeš sa na istý čas stala súčasťou môjho života a som si istá, že môj odchod na tom nič nezmení. Vďaka programu Erasmus+ som našla miesto, kam sa budem vždy rada vracať. Je to najmä zásluhou ľudí, ktorých som tam stretla – v škole aj mimo nej. Na záver môžem povedať len to, že keby to bolo možné, absolvovala by som tento pobyt znova a znova a každému by som ho odporučila.
Nataša Tarbajovská
Tento rok som mala príležitosť zúčastniť sa programu Erasmus+ v regióne na západe Francúzska – v Bretónsku. V tomto kraji obklopenom morom som strávila štyri mesiace, od 27. augusta do 20. decembra.
Vďaka výmennému pobytu z predchádzajúceho roka so študentmi lýcea v Saint-Pol-de-Léon som už poznala svoju korešpondentku, s ktorou sme sa stali veľmi dobrými kamarátkami. Keď sa o rok neskôr naskytla možnosť absolvovať študijný pobyt vo frankofónnej krajine, moja voľba bola úplne prirodzená – Saint-Pol-de-Léon.
Obávala som sa, že sa mi nepodarí nájsť hostiteľskú rodinu na taký dlhý čas. Našťastie ma rodičia mojej kamarátky z predchádzajúceho výmenného pobytu prijali do svojej rodiny na celé štyri mesiace. Náhodou si aj moja spolužiačka a zároveň najlepšia kamarátka našla veľmi milé dievča v Saint‑Pol‑de‑Léon, ktoré ju s radosťou ubytovalo. Vďaka tomu sme túto výzvu mohli zvládnuť spolu.
Leteli sme s prestupom v Londýne. Hoci som už u tejto rodiny predtým strávila približne dva týždne, mala som obavy z takého dlhého pobytu. Keď som však znovu stretla Leïlu a jej láskavú rodinu, všetky moje obavy zmizli. Prijali ma srdečne a čoskoro som sa cítila ako doma. Spoločne sme navštívili futbalový zápas v Rennes, chodili na prechádzky do prírody a prežili množstvo krásnych spoločných chvíľ. Otec mojej korešpondentky pochádza z ostrova Réunion, takže som mala možnosť spoznať aj inú stránku francúzskej kultúry a ochutnať jedlá s africkými a kreolskými vplyvmi.
Veľmi príjemne ma prekvapila aj škola. Spolužiaci ma prijali medzi seba od prvého dňa a dodnes sme v kontakte. Učitelia boli trpezliví a chápaví, najmä na začiatku, keď som ešte zápasila s jazykom. Pomáhala nám aj koordinátorka programu Erasmus zo Španielska, ktorá bola vždy ochotná poradiť.
Bretónsko som si obľúbila aj pre jeho nádhernú prírodu a priateľských, usmievavých obyvateľov.
Tento pobyt mi zároveň ukázal, aké veľké šťastie má naša generácia. Program Erasmus+ nám umožňuje cestovať, žiť v inej krajine, spoznávať nové kultúry a jazyky a rozvíjať schopnosti, ktoré sa v škole naučiť nedajú – samostatnosť, prispôsobivosť, komunikáciu, otvorenosť a sebavedomie.
Počas pobytu sme zažili aj výnimočnú udalosť. Riaditeľ školy nám zorganizoval oficiálne stretnutie so slovenským veľvyslancom vo Francúzsku, ktorý bol práve v Saint‑Pol‑de‑Léon pri príležitosti spomienky na slovenských vojakov padlých v tomto regióne. Stretnutie sa uskutočnilo aj za účasti primátora mesta a bolo pre nás veľkou cťou reprezentovať Slovensko.
Úprimne ďakujem aj svojim učiteľkám na Slovensku, ktoré ma na túto skúsenosť pripravili a zabezpečovali komunikáciu medzi našou školou a francúzskou školou. Ich podpora bola pre úspech celého pobytu veľmi dôležitá.
Keď dnes spomínam na tieto štyri mesiace, uvedomujem si, že mi priniesli oveľa viac než len pobyt v zahraničí. Spoznala som nový spôsob života, výrazne som si zlepšila francúzštinu, získala väčšie sebavedomie a stretla ľudí, ktorí navždy zostanú súčasťou môjho života. Ak by som mala možnosť túto skúsenosť zopakovať, neváhala by som ani chvíľu. Každému, kto dostane podobnú príležitosť, ju z celého srdca odporúčam.
Petra Šimončíková
Krásne francúzske mesto Nantes a jeho okolie mi počas dvoch mesiacov úplne prirástli k srdcu. Stalo sa mojím druhým domovom – miestom, kam sa v budúcnosti určite ešte vrátim. Študijný pobyt vo Francúzsku prostredníctvom programu Erasmus+ bol pre mňa nesmierne cennou skúsenosťou. Zlepšila som sa vo francúzštine a spoznala množstvo nových ľudí, miest aj kultúr. Bývala som v úžasnej francúzskej rodine, ktorá ma prijala ako vlastnú. Dali mi pocit domova a istotu, že sa k nim môžem kedykoľvek vrátiť. Spoločne sme podnikali výlety do okolitých miest, navštevovali predstavenia a výstavy, ale aj chodili na prechádzky do lesa či na pláž – tie som si obľúbila najviac. Vďaka dlhým rozhovorom, ktoré niekedy trvali aj niekoľko hodín, sa moja slovná zásoba výrazne rozšírila. Rodina sa mi zároveň snažila čo najviac priblížiť francúzsku kultúru. Nantes ako historické mesto s nádhernou architektúrou ma očarilo a spolu sme navštívili aj Mont Saint-Michel či hlavné mesto Paríž. Veľmi zaujímavou skúsenosťou bolo aj spoznanie odlišného školského systému. Oproti nášmu kládli väčší dôraz na komunikáciu s vyučujúcim a diskusiu počas hodín. Môj rozvrh bol naozaj pestrý – od pokročilej matematiky cez francúzsku literatúru, šport, tanec, fyziku, chémiu, angličtinu, dejepis, geografiu až po vedecké vzdelávanie. Vyučovanie prebiehalo od ôsmej ráno do šiestej večer, čo bolo pre mňa spočiatku vyčerpávajúce. Príjemným spestrením však boli stredy, keď sa učilo len doobeda. Hodiny trvali 55 minút a často boli spojené do dvojhodinových blokov bez prestávky. Denne sme mali dve kratšie prestávky a jednu obedovú. Ako celiatička som si, žiaľ, nemohla naplno vychutnať bohaté školské obedy, no pre ostatných študentov to bol určite skvelý zážitok. Francúzski profesori boli ku mne veľmi milí a ústretoví, čo som si ako zahraničná študentka veľmi vážila. Život v cudzom prostredí mi pomohol osamostatniť sa, získať sebavedomie a naučiť sa riešiť situácie, ktoré by mi doma ani nenapadli. Zažila som množstvo krásnych chvíľ, ale aj výziev, ktoré ma posunuli vpred. Aj napriek občasným slzám sa na toto obdobie dnes pozerám s úsmevom na tvári. Som vďačná, že som mala možnosť zažiť štúdium a život vo Francúzsku. Keby som mala túto príležitosť znova, ani chvíľu by som neváhala. Bolo to jedno z najlepších rozhodnutí môjho života – malý sen, ktorý sa mi podarilo splniť a na ktorý budem ešte dlho spomínať.
