Karolína Jamrichová
Pobyt v Írsku som si vďaka projektu Erasmus + veľmi užila. Pomohlo mi to zlepšiť sa v angličtine, osamostatniť sa a priniesla som si so sebou domov mnoho zážitkov a skúseností. Môj pobyt trval 2 mesiace a bývala som u milej rodinky v malom mestečku Boyle. Výborné bolo to, že som nebola sama ale zo Slovenska so mnou prišla spolužiačka zo septimy. Snažili sme sa medzi sebou hovoriť anglicky už od začiatku aby to malo nejaký zmysel. Navštevovali sme spolu Abbey Community college a tam sme si aj našli nových kamarátov a stretli študentov z mnohých iných krajín. Bývali sme asi 25 minút od školy a centra mesta. Keďže bolo mestečko malé, všade sme sa dostali pešo. Zo začiatku som si musela zvyknúť na iný jazyk a kultúru ale po pár dňoch už nebol žiadny problém. Škola sa začínala o hodinu neskôr než na Slovensku, čo mi veľmi vyhovovalo, keďže nemám rada skoré vstávanie. Každý deň sme mali deväť 40 minútových vyučovacích hodín. No v piatok bolo vyučovanie kratšie a tak sme sa mohli ísť poprechádzať po meste. Cez víkendy sme chodili na výlety. Napríklad do Sliga, čo bolo mesto vzdialené od nás 30 minút vlakom. Bola som sa pozrieť aj do Dublinu, hlavného mesta.
Prekvapilo ma ich stravovanie. Na obedy jedávali sendviče alebo len niečo jednoduché a teplé jedlo mali až na večeru. Počasie bolo veľmi premenlivé ale aj napriek tomu je Írsko očarujúca krajina. Chcela by so sa ešte niekedy vrátiť, bol to pre mňa úžasný zážitok. A určite odporúčam si niečo takéto vyskúšať.
Emma Jánošová
Volám sa Emma Jánošová a v rámci projektu Erasmus+ som sa zúčastnila dvojmesačného pobytu v írskom mestečku Boyle. Nachádza sa asi dve a pol hodiny od hlavného mesta Dublinu a je naozaj maličké, má ledva 3000 obyvateľov. Od januára do marca som bývala s veľmi milou írskou rodinkou, majú tri deti, psa, mačku a škrečka. Ako národ sú Íri veľmi otvorení a zhovorčiví, preto som nemala problém nájsť si rýchlo na škole celú skupinu kamarátov. S nimi sme potom chodievali vlakom na výlety do neďalekého Sliga, kde sme si našli čas na prechádzku popri oceáne. Spolu sme šli aj k jazeru Lough Key a prešli sa po rovnomennom lesoparku.
Školu, ktorá sa nachádzala asi dvadsať minút od nášho domu, sme mali každý deň od deviatej do štvrtej, čo bolo deväť vyučovacích hodín. Jedinou výnimkou boli piatky, kedy sme končili už o jednej a vždy sme si s kamarátmi zašli najesť sa do mestského parku. Na začiatku pobytu sme si vybrali štyri predmety a tie sme potom mali päťkrát do týždňa spolu s povinnými predmetmi. Mňa najviac zaujala informatika, výtvarná výchova, dejepis a politika. Všetko, čo sme sa naučili, bolo pre mňa veľmi prínosné a školský systém, ktorý sa oveľa viac zameriaval na učenie sa vedomostí na hodine, mi veľmi vyhovoval. Najviac som sa však zlepšila v angličtine, ktorú teraz ovládam s oveľa väčšou ľahkosťou a istotou. Pobyt medzi Írmi ma naučil aj nové slangové výrazy, ktoré nevyčítam z učebnice.
Počas jarných prázdnin sa mi podarilo na pár dní navštíviť aj hlavné mesto Dublin. Výlet som strávila s mojou tetou, ktorá za mnou zo Slovenska priletela. Navštívili sme pláž Sandymount, zažili sme keltský večer s írskymi hudobníkmi a tanečníkmi a pozreli sme sa aj do štvrte Temple Bar, ktorá je známa svojimi podnikmi.
Deň pred odletom sme sa ešte vydali zo školy na výlet do Dublinu – na Comic Con. S priateľmi sme si poriadne užili náš posledný deň spolu, ale potom už bol čas ísť domov. Dala som zbohom upršanému Írsku a utekala som na lietadlo.
Erasmus+ určite odporúčam každému, kto má o takéto výmeny záujem, naučia človek samostatnosti a rozhodne veľmi zlepšia jazykové schopnosti. Moje zážitky boli len pozitívne a keby som mohla, hneď by som sa vrátila späť.