Denisa Pavlovičová

MÔJ FRANCÚZSKY ROK


Strávila som jeden pekný rok vo Francúzsku. Bola som jedna zo 16 študentov zo Slovenska, ktorí mali možnosť zúčastniť sa tohto projektu organizovaného už niekoľko rokov vďaka spolupráci Akadémie v Poitiers a Slovenskej ambasády vo Francúzsku. Aj spolu s Ivanou Gašparovičovou z III.BB, sme chodili na Lycée Jean Moulin v Thouars, región Poitou-Charentes. Boli sme ročník Seconde aj spolu s 30 ďalšími francúzskymi spolužiakmi, s ktorými sme si výborne rozumeli. Vyučovanie trvalo od 8:00 do 18:00, pričom na obed sme mali hodinovú prestávku medzi 12:00 a 13:00. Podobne ako na Slovensku, aj tu sme mali prírodovedecké, jazykové aj sociálne predmety. Učebne však boli oveľa lepšie vybavené a všetci študenti mali učebnice a všetky ostatné materiály potrebné na hodiny. Najväčší rozdiel bol asi v spôsobe výučby a písania písomiek. Učivo sme preberali rozoberajúc rôzne texty a dokumenty. Pomocou nich sme sa automaticky učili danú problematiku. Písomky bývali väčšinou formou nejakých slohových alebo argumentačných prác, samozrejme okrem matematiky a fyziky s chémiou. S Ivčou sme sa tam začali učiť aj po latinsky, čo nás síce príliš nebavilo, ale určite nám to pomohlo aspoň pochopiť význam a tvar niektorých francúzskych slov. Na labákoch sme napríklad vyrábali víno alebo stavali vodný mlyn. Tiež sme mali veľmi rady našich profesorov, lebo boli vtipní, vľúdni a snažili sa nám pomôcť ako len vedeli. Myslím, že táto obľuba bola vzájomná, pretože, ako oni sami povedali, nestáva sa im často, aby žiaci chodili na ich hodinu naučení a pripravení, tak ako sme chodievali my dve. Naše lycée vyzeralo veľmi pekne, vládla tam dobrá atmosféra a všetci boli príjemní. Za túto skutočnosť sme boli vďačné, keďže sme tam trávili celých 5 dní v týždni, pretože cez týždeň sme bývali na školskom internáte. Zo začiatku to bolo prekvapenie a dosť veľká zmena oproti Slovensku, ale po čase sme si to obľúbili. Zistili sme, že je to ešte lepšie ako v náhradnej rodine. Aspoň sme mohli byť s našimi kamarátmi a obľúbenými vychovávateľmi. Taktiež sme nemuseli napríklad vstávať priveľmi zavčasu do školy. Cez víkendy, sme sa sťahovávali do náhradných rodín, každá do tej svojej. Ja som bývala u pani zástupkyne z lycée aj spolu s jej dcérkou. Mala som vlastnú izbu, nosila som si k nim veci na opratie, mohla som u nich ísť na internet a hlavne skypovať!! Občas sme chodili aj na nejaké nákupy, večere, do kina, na výlety. Navštívila som napríklad zábavný park Futuroscope, Pyreneje alebo historické mestá ako Poitiers, Saumur a Loudun. S rodinou som si rozumela, vždy tu boli pre mňa a boli sme vlastne v podobnej situácii, keďže ani ony neboli pravé francúzsky. Pochádzali totiž z karibského ostrova Martinik, takže im tiež chýbala rodina a známi. Výhoda bola, že som spoznala ešte jednu kultúru okrem tej francúzskej a nemusela jesť slimáky so žabími stehienkami, ale len škeble, homáre a langusty! :D Ak by som si tento pobyt mohla zopakovať, tak by som do toho išla určite znova. Som vďačná za zlepšenie mojej francúzštiny, nájdenie nových kamarátov a nazbieranie nových skúseností. Myslím, že som sa stala aj viac samostatnou a pochopila, že veľa vecí dokážem vyriešiť aj sama, bez pomoci niekoho iného. Uvedomila som si tiež, ako veľmi ľúbim svoju rodinu a priateľov na Slovensku! :D

 

Denisa Pavlovičová