Večer trinásteho októbra opustil náš autobus domovské vody v Trenčíne a po takmer dni úmornej, únavnej, no napriek tomu zábavnej ceste (ktorá naozaj stála za to), cez tri cudzie krajiny a po takmer 1300 kilometroch, sme dorazili do nášho cieľa – Annecy. Všetci sme nervózni z neznámeho (niektorí ešte stále nepoznali svojich correspondents) vystúpili pred Lycée de Charles Baudelaire a pobrali sme sa do triedy, ktorá bola potom nasledujúci týždeň našim ranným stanovišťom. A tu sa začalo naše francúzske dobrodružstvo.
Celý týždeň ubehol ako voda, či už sme boli spokojní viac, alebo menej. Za ten týždeň sme sa naučili stravovať ako Francúzi (večera po ôsmej hodine, ktorá trvá minimálne do desiatej bola viac-menej pravidlom), poniektorí sme sa naučili nevyzúvať sa doma (toľko do čistoty v dome), či to, že aj škola môže vyzerať ako moderné nákupné centrum. Zistili sme, že je hazard nosiť smradľavý syr Reblochon v ruksakoch a že FNAC je naozaj užitočný obchod. Preskúšali sme si naše znalosti a zdatnosti z francúzskeho jazyka a spoznali sme vďaka našim corresom inú mentalitu, inú kultúru. Nepochybne sme zažili aj mnoho zábavy a pekných chvíľ.
Naše profesorky spoločne s francúzskymi kolegami nám prichystali viacero exkurzií. Navštívili sme univerzitné mesto Grenoble, kde sme mali tú možnosť vidieť múzeum Protifašistického odboja, boli sme v Chambéry, kde sme videli dom v ktorom býval filozof Jean-Jacques Rousseau, videli sme Mont-Blanc zo Chamonix a boli sme pozvaní aj na radnicu v Cran-Gevrier. Nesmiem však zabudnúť spomenúť krásy Annecy. Toto mesto, ktoré leží pri najčistejšom európskom jazere, je svojou polohou (kúsok od Ženevy, Chambéry, Grenoble) jedno z miest s najvyššou kvalitou života vo Francúzsku. Je to mesto, ktoré žije a ktoré ponúka veľa možností na zábavu a oddych. Videli sme jeho historickú časť, jeho trh, most lásky, niektorí mali dokonca možnosť plávať na člnoch po jazere so svojimi corres. S ťažkým srdcom sme opúšťali toto mesto a rovnako aj našich corres, s ktorými si väčšina ľudí veľmi dobre rozumela.
No po týždni nás náš autobus zaviedol do hlavného mesta Francúzska – do Paríža. Pre mnohých to bolo prvýkrát, čo navštívili toto mesto, takže boli nadšení a plní očakávaní. A Paríž nesklamal. Počasie, ktoré nám prialo už celý týždeň v Annecy, nám umožnilo spoznať krásy jesenného Paríža. Mademoiselle Paris si splnila svoju povesť historického mesta, no napriek tomu mesta moderného, elegantného a živého. Stáli sme na vrchole Eiffelovej veže, videli sme moderné obchodné centrum La Défense, bizarné centrum umenia a kultúry Centre Pompidou, nádhernú baziliku Sacré-Cœur, celosvetovo známy Notre Dame a nenechali sme ujsť ani vyhliadkovú plavbu na Seine v Bateaux Mouches.
Takže, keď sme sa v stredu dvadsiateho šiesteho októbra vrátili znova na Slovensko, v nohách sme mali mnohé nachodené kilometre a v hlavách spomienky a nezabudnuteľné zážitky, ktoré si budeme so spokojnosťou ešte dlhý čas pripomínať. Dúfame, že naše nadobudnuté priateľstvá nezaniknú a že sa čoskoro vrátime Do Annecy, či do Paríža. Sme vďační za tieto skúsenosti a rovnako ďakujeme aj našim vyučujúcim, ktorí nás celé dva týždne sprevádzali - pani profesorke Liptákovej a profesorke Urbanovej, a našej lektorke Pauline. Ďakujeme!
Michal Kalus
