Daniel Bilík
Ešte na jeseň som sa zúčastnil 5-týždňového výmenného pobytu v talianskom Palerme, na Sicílii. Ešte predtým v apríli prišiel na Slovensko môj výmenný študent Francesco, s ktorým sme si už vtedy veľmi dobre "sadli".
Navštevoval som školu, ktorá sa zameriavala predovšetkým na prírodné vedy - chémiu, fyziku a matematiku. Chodil som aj na hodiny latinčiny, filozofie alebo umenia, kde sme napríklad analyzovali rôzne obrazy. Niektoré predmety na našej škole nemáme a preto mi prišli veľmi zaujímavé. Samozrejme, boli aj veci, ktoré sa mi na ich školskom systéme nepáčili. Tak napríklad jedna vyučovacia hodina trvala 60 minút a hodiny sa neustále striedali (len s jednou 20-minútovou prestávkou) až do druhej hodiny poobede. Vyučovanie prebiehalo po taliansky, no napriek všetkému sa tam dalo veľmi dobre dorozumieť po anglicky.
Erasmus+ výmenné pobyty však nie sú len o škole a učení, ale aj o spoznávaní nových ľudí, novej kultúry a o získavaní nezabudnuteľných zážitkov. Každý deň, či už po škole alebo cez víkend, mi Francesco vždy pripravil zaujímavý program. Rodina, v ktorej som týchto päť týždňov býval, bola veľmi milá a vďaka nim som sa tam cítil naozaj ako doma. Francescova mama pre mňa varila to najlepšie z talianskej kuchyne a bolo naozaj veľmi vidieť, že sa snažila robiť všetko preto, aby som sa u nich cítili komfortne.
Mal som tiež možnosť spoznať zaujímavé miesta v Palerme alebo v jeho okolí. Či už to boli rôzne pamiatky, miestne pláže alebo návšteva futbalového zápasu miestneho klubu. Avšak tá najlepšia vec, ktorá sa mi mohla na celom pobyte stať, bola možnosť spoznať tých najlepších ľudí, ktorí sa snažili urobiť môj pobyt tým najlepším, čo sa im aj podarilo. Zažil som s nimi veľa nezabudnuteľných chvíľ, ako napríklad oslavu mojich osemnástych narodenín, na čo nikdy nezabudnem. S kamarátmi sme sa stretávali každý piatok, sobotu a niekedy aj cez týždeň. Všetko to bolo možné len vďaka Francescovi a jeho rodine, za čo im patrí veľké "ďakujem!".
Na tento pobyt aj vďaka nim nikdy v živote nezabudnem.
Hana Hostačná
V rámci projektu Erasmus+ som mala možnosť stráviť päť týždňov v talianskom meste Janov. Cesta tam prebehla bez problémov a počas celého pobytu sme bývali spolu so spolužiačkou priamo v centre mesta. Lokalita bola skvelá – všetko sme mali po ruke: potraviny, reštaurácie, aj obchody s oblečením. Ubytoval nás veľmi milý manželský pár, ktorý nám bol vždy ochotný pomôcť, keď sme niečo potrebovali.
Začiatky v škole boli trochu chaotické, keďže mala až tri rôzne budovy a chvíľu nám trvalo, kým sme sa zorientovali. Napriek tomu boli vyučujúci a spolužiaci veľmi ústretoví a milí. Rozvrh sme mali každý deň, ale len na štyri hodiny, čo nám dávalo dosť voľného času aj na spoznávanie mesta. Medzi predmetmi nebola len španielčina, ktorú sme si precvičili konverzáciami s profesorkou, ale napríklad aj filozofia vyučovaná po taliansky, čiže sme nerozumeli všetkému, ale pochytili sme mnoho talianskych slov a fráz, a tiež hodiny tanca, ktoré boli podľa mňa najzaujímavejšie a veľmi zábavné.
Vo voľnom čase, hlavne cez víkendy, sme podnikali výlety – navštívili sme Rím, Florenciu, aj prístavné mestá ako Portofino a mnoho ďalších talianskych miest. Bolo to nielen vzdelávacie, ale aj krásne kultúrne obohacujúce obdobie. Ak by som mala možnosť ísť znova, určite by som neváhala ani sekundu.
Antonio Rudolf Kalik
Som veľmi vďačný za to, že som mal možnosť mesiac navštevovať gymnázium v Taliansku, presnejšie v mestečku Bolzano, v časti Südtirol. V tomto regióne Talianska sa rozpráva väčšinou po nemecky a vyučovanie prebiehalo v nemčine takisto v škole, ktorú som navštevoval.
Gymnázium, na ktoré som chodil, nieslo názov "Sozialwissenschaftliches Gymnasium", čiže gymnázium zamerané na spoločenské vedy. Býval som u hosťovskej rodiny v dedine Oberbozen, po taliansky Soprabolzano. Dedinka leží na kopci nad Bolzanom, kde som sa musel každé ráno do školy a potom aj zo školy prepravovať lanovkou. Lanovka tu bola najrýchlejší spôsob dopravy. Bol veľký zážitok každé ráno ísť do školy s výhľadmi na Alpy ako z pohľadníc. Život tu bol oveľa pokojnejší, ľudia tu boli milí, vďační, veľmi srdeční a vždy nápomocní. Prostredie, v ktorom som býval, bolo v skutku dychberúce. Bývať vysoko v horách, s výhľadom na švajčiarske, talianske a rakúske Alpy z jedného miesta, bolo proste úžasné. Na prechádzky v Alpách nikdy nezabudnem.
V Južnom Tirolsku majú domáci silný dialekt, čiže zo začiatku som mal veľký problem im porozumieť aj úplne základne frázy. Táto nemčina nemala skoro nič spoločné so spisovnou nemčinou, ktorú som sa učil v škole. Naučiť sa tu niečo po nemecky nebolo ľahké, ale po mesiaci strávenom v prevažne nemecky hovoriacom prostredí sa na mňa ich nemčina nalepila.
Školský systém funguje u nich úplne inak než u nás. Spôsoby výučby, rozsah hodín, školské akcie sú u nich úplne iné ako na Slovensku. Som veľmi rád, že som mohol vidieť ako funguje školský systém v inej krajine a určite som si z neho odniesol aj veľa tipov a rád, ktoré môžem preniesť do svojho štúdia doma na Slovensku. Naučil som sa tu samostatnosti, reagovať pohotovejšie aj v neznámom prostredí a v inom jazyku. Tento pobyt mi dal veľmi veľa do môjho života, som veľmi vďačný za túto príležitosť a odporúčam to zažiť každému.
Paulína Nikodémová 
Na konci januára sme s mojou spolužiačkou nastúpili do lietadla smerom do Talianska. S dvoma kuframi a hlavou plnou očakávaní sme sa vydali na päťtýždňový pobyt do Janova vďaka programu Erasmus+. Už pri prílete nás privítal slaný morský vzduch, úzke uličky a ruch úplne iný, než na aký sme boli zvyknutí.
Bývali sme spolu v malom byte, odkiaľ sme každý deň vyrážali autobusom do školy. Cesty bývali dlhšie, často sme stáli natlačené medzi miestnych, ale práve to nám pomohlo cítiť sa ako súčasť talianskeho každodenného života. Výučba prebiehala v taliančine, čo pre nás znamenalo poriadnu výzvu. Spočiatku sme ledva stíhali zachytiť zmysel hodín, no časom sme sa do jazyka vnorili. Každý deň bol školou nielen vedomostí, ale aj trpezlivosti a odvahy pýtať sa, keď sme niečo nepochopili.
Okrem učenia sme však počas víkendov zažívali tie najkrajšie momenty. Cestovali sme do menších, no čarovných miest ako Portofino, kde sa more trblietalo ako pohybujúce sa zrkadlo, alebo Camogli, kde sme jedli čerstvé focaccie priamo na pláži. Jeden víkend sme strávili v Ríme a iný zasa vo Florencii či v Miláne.
Samozrejme, nebolo to celé len idylické. Niektoré dni boli vyčerpávajúce – keď sme nerozumeli zadaniam, keď nám meškal autobus alebo keď nás prekvapila nečakaná zima v byte. Ale práve tieto drobné nepohodlia nás naučili viac než by sme čakali: prispôsobiť sa, nevzdať sa a usmievať sa, aj keď to nejde úplne podľa plánu.
Tento pobyt mi dal obrovské množstvo skúseností. Nielen jazykových a kultúrnych, ale aj osobných. Spoznala som nových ľudí, novú krajinu, ale predovšetkým samu seba – v inom prostredí, ďaleko od rutiny, kde som si musela poradiť a rásť.
Janov nám za tých päť týždňov ukázal svoju pravú tvár – nie vždy jednoduchú, ale krásnu a živú. A ja som vďačná, že som toho mohla byť súčasťou.
Laura Suchá
Tohtoročné dva jarné mesiace, teda apríl a máj som si splnila sen a strávila ich na Erasme v Taliansku. Mojim dočasným domovom sa stalo hlavné mesto regiónu Umbria v strede Talianska, Perugia. Stala som sa na krátko súčasťou tej najmilšej rodiny. Moja hosťovská mama bola pôvodom zo Sicílie, a o jej južanskej pohostinnosti ( a samozrejme, kuchyni) sa mi bude ešte dlho snívať. Naučila som sa od nej mnoho receptov, ktoré som si zobrala aj na Slovensko. A keďže nevedela ani slovíčko po anglicky, bola som nútená hovoriť po taliansky, vďaka čomu sa mi taliančina ohromne zlepšila. S rodinou som mala nádherný vzťah, doučovala som malú sestru angličtinu a prežila krásne filmové večery.
Do školy som chodila s mojou hosťovskou sestrou, ktorá chodila do rovnakého ročníka ako ja. Navštevovala som vedecké gymnázium, zamerané na predmety ako chémia, fyzika a matematika, no učila som sa aj predmety ako filozofia, latinčina či história umenia. Vo vedeckých predmetoch som veľa rozumela, práve vďaka príprave z nášho gymnázia. No som vďačná aj za tie mne menej známe predmety, v ktorých som sa toho taktiež veľa naučila a rozšírila si obzory mimo našich zabehnutých osnov.
Mimo školy som si odniesla množstvo krásnych zážitkov. Zúčastnila som sa medzinárodného festivalu žurnalistiky, ktorý je známy po celom svete. Pozrela som si vodopády Cascate Delle Marmore, urobili sme si výlet do Florencie, najkrajšieho umeleckého mesta Talianska, taktiež do množstva malých mestečiek v okolí. Jedným z mojich obľúbených večerov bol Festivalessi, večerný festival organizovaný študentami pre študentov.
V mojom meste som si vytvorila krásne a čisté priateľstvá, s ktorými som zostala v kontakte aj po príchode domov. Môj pobyt by bol krásny aj bez nich, ale oni ho posunuli na úplne iný level. Ľudia naozaj môžu urobiť váš celý pobyt.
Veľa som sa toho naučila aj o sebe. Zistila som, že viem riešiť neznáme situácie s kľudom a nadhľadom, že sa viem adaptovať do neznámeho prostredia a nadväzovať priateľstvá.
Som vďačná za túto skúsenosť a možnosť ozvláštniť si svoje štúdium. Môj študijný pobyt mi dal veľa, od zlepšenia taliančiny až po zvýšené sebavedomie. Erasmus by som odporučila určite všetkým a najmä tým, ktorí si nemyslia, že na to majú.
Natália Vangelová
Tento október som sa zúčastnila Erasmu do Talianska. Som veľmi vďačná, že som dostala príležitosť päť týždňov študovať na talianskom lýceu. Bývala som v meste Carpi, neďaleko Bologne, u hosťovskej rodiny. Musím povedať, že čo sa týka rodiny mala som veľké šťastie. Boli veľmi chápaví, ohľadne akýchkoľvek drobných nedorozumení či kultúrnych rozdielov. Napriek tomu, že som išla do Talianska so zámerom naučiť sa základy jazyka, veľmi mi pomohlo, že moja hosťovská rodina vedela veľmi dobre po anglicky. Takto sa nám zo začiatku podarilo úspešne komunikovať. Neskôr som angličtinu používala len ako istú formu “záchranného kolesa”, ako pomôcku v situácii keď som nerozumela. Vďaka svojej hosťovskej rodine som pochytila i základy taliančiny.
V mestečku Carpi som chodila aj do školy. Škola, ktorú som navštevovala sa volala Liceo Fanti. Išlo o školu so všeobecným zameraním, vo vyšších ročníkoch sa však nachádzali aj matematické, spoločensko-vedné či jazykové triedy. Bola som zaradená do triedy s jazykovým zameraním. Znamenalo to, že okrem bežných hodín ako napríklad matematika a dejepis, ktoré sa vyučovali v taliančine, som mala i väčšie množstvo jazykových hodín - angličtiny, španielčiny a francúzštiny. Študenti boli viac-menej zvyknutí na prítomnosť zahraničných žiakov na škole, a možno i vďaka tomu medzi nami nedošlo k nijakým problémom. Všetci boli celkovo veľmi milí a snažili sa pomôcť. Camila, moja spolusediaca, mi zo začiatku prekladala určité veci, ktoré som nepochopila. So spolužiačkami Sofiou a Dianou som sa natoľko zblížila, že sme boli spolu niekoľkokrát vonku. Verím, že sme si vytvorili priateľstvo, ktoré nám vydrží celý život.
Ešte by som sa však rada vrátila k školskému systému v Taliansku, najmä preto, že sa od toho slovenského v mnoho líši. Škola začína o ôsmej, ale budovu odomykajú o 7:50. Preto nás do školy, od ktorej som bývala pomerne ďaleko, vozili autom až na poslednú chvíľu. Denne som mala päť vyučovacích hodín, ktorých väčšina bola v taliančine. Hodiny však trvali 60 minút a prestávky boli jedine po druhej a štvrtej hodine. Zvyšok hodín prebiehal bez prestávky, vymenili sa len profesori. Prestávky boli tiež kratšie, trvali len desať minút. Najprv som si na dlhšie hodiny nevedela zvyknúť, no celkom rýchlo som sa prispôsobila. Čo mi spôsobilo najväčší problém a rovnako najväčšie prekvapenie bolo vyučovanie v sobotu. Toto však nie je bežné na každej talianskej škole, no v regióne Emilia-Romagna, kde som bývala, to nie je ani nijakou raritou.
Na voľnočasové aktivity mi teda zostáva len nedeľa. Rozhodne by som sa nesťažovala, ak by mi mimo školy zostávalo viac času, no musím povedať, že s mojou hosťovskou rodinou sme nedele využili naplno. Podarilo sa nám precestovať značnú časť významných miest severného Talianska, a tiež mi ukázali krásne miesta v Emilii-Romagni. Ako celodenný výlet som navštívila Bolognu, Florenciu či Mantovu. Počas prvého novembra je v Taliansku tiež sviatok, a tak sa nám podarilo zorganizovať trojdňovú návštevu Turína. Za všetky tieto cesty a krásne zážitky som svojej hosťovskej rodine nekonečne vďačná.
Napokon by som rada spomenula aj veľkú časť talianskej kultúry, za ktorú sa jedlo jednoznačne považuje. Taliani každé jedno jedlo považujú za udalosť, pri ktorej sa stretne celá rodina. Naviac, v každom jednom mestečku sa ukrýva špeciálny produkt - syr, sladkosť, omáčka -, ktorý je charakteristický len preň a musíte ho ochutnať. Mne sa niečo podobné vďaka mojej hosťovskej rodine podarilo. Ochutnala som koláče z Mantovy, cremolino z Turína alebo parmezán z mesta Reggio Emilia. Mala som veľké kulinárske šťastie na región, v ktorom som sa ocitla. Pretože z Emilie pochádzajú všetky moje obľúbené jedlá ako lasagne alebo ragú (= bolonská omáčka).
Na záver by som povedala, že som veľmi rada, za možnosť spoznať cudziu kultúru i školský systém. Naučila som sa samostatne a pohotovo reagovať v celkom cudzom prostredí či na neznámy jazyk. Možno každý jeden moment nebol ideálny, no všetky skúsenosti stoja za to. Učíme sa pozitívnymi skúsenosťami i vlastnými chybami. V súčasnosti je veľmi dôležité nielen spoznávanie ale aj pochopenie pre cudzie kultúry a názory. Cestovanie nám tiež pomáha otvoriť si myseľ, a toho je podľa mňa Erasmu skvelým nástrojom. Pre toto všetko by som podobný pobyt odporučila každému odvážlivcovi.
