Ivana Gašparovičová

Môj rok vo Francúzsku


Som študentkou francúzskej sekcie Gymnázia Ľ. Štúra a minulý rok som sa spolu s Denisovou Pavlovičovou zúčastnila na  10-mesačnom  študijnom pobyte vo francúzskom meste Thouars.  Pobyt bol garantovaný Ministerstvom kultúry SR (Francúzskym inštitútom) a administratívne zabezpečenie pobytu pre nás vybavovala vedúca sekcie bilingválneho gymnázia pani profesorka Liptáková, ktorej by som sa za jej pomoc rada poďakovala.  Do Francúzska sme odišli spolu s Denisou a našimi otcami autom 2. septembra a po počiatočných peripetiách, vďaka ktorým sme spoznali južanskú francúzsku mentalitu (napríklad ich nepripravenosť na nových študentov), sme začali navštevovať lýceum  Jeana Moulina v Thouars.  Thouars je asi 10-tisícové mesto  nachádzajúce sa na juhozápade Francúzska patriace do provincie Poitiers. Po príchode nás zaradili do triedy 2nde 2, kde sme sa stali súčasťou kolektívu s 33 žiakmi. V škole sme sa postupne pozoznamovali so spolužiakmi, i keď som často mala pocit, že nás stále berú ako cudzincov. Dve spolužiačky, Angèle a Léa, boli veľmi zlaté, a tak sme sa skamarátili. Určite si s nimi udržíme kontakt aspoň na Facebooku. Učitelia boli fajn, vysvetlili nám, čo sme potrebovali, keď sme nerozumeli. Naša francúzštinárka Mme Tolsau nám povedala, že gramatiku ovládame lepšie než Francúzi, čo ma dosť potešilo. Francúzi vôbec nevedia, že nejaké Slovensko existuje a keď aj niečo vedia, myslia si, že to je Slovinsko alebo Česko-Slovensko. Vo Francúzsku je trocha iný systém vyučovania. Školský rok sa delí trimestre, vyučovanie trvá síce dlhšie, ale zato majú Francúzi častejšie prázdniny. Vyučovanie sme začínali o 8.00 a učili sme sa až do 17.50. Na vyučovaní sme robili veľa pokusov a pracovali sme v laboratóriách. Neučí sa tam toľko vecí naspamäť, skôr sme s učili tak, že sme rôzne teórie skúšali a overovali na pokusoch.
Cez týždeň sme bývali na internáte, kde  bolo super, i keď podmienky bývania boli v porovnaní so slovenskými internátmi prísnejšie.  Po odchode do školy sa internát zatváral  a otváral sa až večer po vyučovaní. Vychovávatelia boli veľmi milí a skamarátili sme sa najmä s  jednou ''surveillante'' Lise-Marie. Boli sme spolu na izbe  s  Francúzskou Amandine.  Amandine  nám na začiatku pomáhala, lebo tam sme si museli všetko vybavovať samy.
Na víkend sme chodili k rodinám, ktoré sa o nás v priebehu celého školského roka starali.  Moja rodina, na ktorú som si pomerne rýchlo zvykla a obľúbila si ju, žila v  dedinke Irais, kde bývalo asi 200 ľudí. Rodičia boli fajn, mala som ''sestru'' Anaïs a ''brata'' Théa.  Vďaka mojej rodine som spoznala typický život na francúzskom vidieku. Na výlety sme chodili málo, pravidelne sme však navštevovali početných príbuzných môjho “otca“ Luisa, kde som spoznávala  ich rodinný život a zvyky. Raz sem boli pri mori, tam  bolo nádherne. A potom sme boli v Puy du Fou (doslova to znamená hora bláznov), kde bol zábavný park. Bol to najlepší výlet, ktorý som s mojou rodinou vo Francúzsku absolvovala.
V marci bol na našej škole Percent. Bol to jeden deň, keď´ sa maturanti prezliekli do kostýmov od výmyslu sveta  a išli do ulíc, kde zbierali peniaze na maturitný večierok. Vo Francúzsku nemajú stužkovú, len v tento jeden deň zbierajú peniaze na oslavu a potom má celý maturitný ročník večierok.
V máji som išla na astronomický pobyt na týždeň do Pyrenejí, kde sme pozorovali hviezdy a mali sme veľa prednášok o astronómii. Najviac sa mi  páčila turistika, pretože tam bola nádherná príroda. Boli sme aj na Pic du Midi vo výške asi 2877 m.n.m., na ktorý sme sa dostali lanovkou a dokonca tam mrzlo a bolo tam veľa snehu, hoci už bol máj. Nachádzalo sa tam  pracovisko meteorologického ústavu. A v lete počas jasných nocí stadiaľ vidieť svetlá Barcelony.
Musím skonštatovať, že tento rok mi dal strašne veľa, osamostatnila som sa a vyskúšala som, aké je to byť Francúzskou. Bolo super stráviť rok vo Francúzsku a učiť sa spolu s Francúzmi. Myslím, že som si dosť zlepšila francúzštinu, a viem, že nikdy neoľutujem  úžasný rok, ktorý som strávila v krajine   galského kohúta.  Tým, čo by chceli absolvovať podobný pobyt,  to môžem len odporučiť.

 

Ivana Gašparovičová