Matúš Bača
V marci roku 2025 som dostal príležitosť vycestovať v rámci projektu Erasmus+ do Francúzska a stať sa na pár týždňov žiakom školy v jednom z miest. Na konci jarných prázdnin sme spolu s mojimi rodičmi vyrazili autom naprieč Európou a napokon sme dorazili do nádherného francúzskeho mesta Annecy v regióne Horné Savojsko, priamo uprostred francúzskych Álp, kde sme sa ubytovali. Nasledujúci deň som začal svoje šesť týždňové štúdium na strednej škole Lycée Charles Baudelaire v mestskej časti Cran-Gevrier. Vzhľadom na to, že som bol jediný žiak, ktorý sa rozhodol práve pre túto školu, som zo začiatku mal obavy o tom, či sa mi podarí medzi miestnych zapadnúť. Napriek tomu sa mi však už v úvodnom týždni podarilo vytvoriť si s mojimi miestnymi spolužiakmi pozitívny vzťah, a kontakt medzi sebou udržiavame dodnes. Vyučovanie neprebiehalo rovnako ako na Slovensku, naopak, rozvrh sa v rôznych dňoch začínalo v rôznom čase, a napriek tomu že hodiny trvali až 55 minút a vyučovanie niekedy trvalo až do 17:30, boli niektoré hodiny z rôznych dôvodov často zrušené. Aj keď francúzština nie je môj rodný jazyk, vďaka intenzívnej jazykovej príprave počas predošlých ročníkov, a taktiež zhovievavosti učiteľov, keď zistili, že som študent zo zahraničia, boli pre mňa hodiny dostatočne zrozumiteľné, a napriek tomu, že som nebol na hodinách klasifikovaný, som sa snažil do hodín aktívne zapojiť a “neflákať sa,” dokonca som mal šancu sa zapojiť aj do školskej udalosti Týždňa Kultúry a do voľnočasových aktivít spolu s mojimi spolužiakmi. Vďaka projektu Erasmus+ sa mi počas šiestich týždňov v Annecy podarilo spoznať mnoho priateľských ľudí, spoznať lokálnu kultúru a každodenný život, a získať nezabudnuteľné zážitky a nenahraditeľné skúsenosti do budúcnosti.
Barbora Bezáková
Pobyt vo Francúzsku bol pre mňa cennou skúsenosťou. Zlepšila som sa vo francúzštine, snažila som sa porozumieť miestnej kultúre, tradíciám a každodennému životu. Spoznala som množstvo nových ľudí a získala mnoho zážitkov. Cez týždeň som bývala na internáte, cez víkend som bola vo francúzskych rodinách, kde mali deti približne v mojom veku.
Remeš je staré, historické mesto s krásnou katedrálou, ale navštívila som aj historické pamiatky spojené s prvou svetovou vojnou vo Verdune alebo hlavné mesto Paríž.
Zaujímavou skúsenosťou bolo, že som mala možnosť spoznať iný školský systém, ktorý sa v mnohom líši od toho nášho. Oveľa väčší dôraz tam kládli na diskusiu a komunikáciu s vyučujúcim.
Život v cudzom prostredí mi pomohol osamostatniť sa, získať sebavedomie a naučiť sa riešiť situácie, ktoré by ma doma možno ani nenapadli. Zažila som veľa krásnych chvíľ, ale aj výziev, ktoré ma posunuli ďalej. Tento pobyt mi ukázal, že svet je plný možností – stačí len vystúpiť zo svojej komfortnej zóny.
Hana Bobošíková
Keď sa povie “Francúzsko”, väčšina ľudí si predstaví Paríž, Eiffelovku a croissanty. Ja si však odteraz predstavím Yssingeaux – malé mestečko, kde som zažila sedem nezabudnuteľných týždňov.
S Timeou a Markétou sme dorazili plné očakávaní (a kufrov), pripravené na nové dobrodružstvá. Naša škola, ESCY, síce nebola žiadna obrovská univerzita, ale o to viac nás prekvapilo, ako sa o nás starali. Všetko tam bolo útulné a profesionálne zároveň – od tried po kuchyňu, kde sme občas ochutnávali miestne špeciality.
Internát bol naším druhým domovom. Izby síce neboli veľké, ale to vôbec nevadilo. Večery sme aj tak trávili spolu – či už sme sa rozprávali, pozerali filmy alebo sa smiali na Timeiných nekonečných historkách. Markéta si raz priniesla bagetu, ktorá vraj mala byť “originál francúzska”. Po prvom zahryznutí sme sa všetky tri zhodli, že originál francúzske bagety sú asi tvrdšie, než sme si predstavovali.
Cez víkendy sme však zažívali úplne iný svet – rodiny, u ktorých sme bývali, nám ukázali pravú francúzsku kultúru. Naučili nás, že raňajky nie sú len o rýchlom jedle, ale o káve, čase a konverzácii. Pamätám si jeden víkend, keď ma moja hostiteľská rodina zobrala na piknik do hôr. Sedeli sme pri jazere, jedli syr a bagety (tentokrát už mäkšie) a diskutovali o všetkom možnom – od politiky až po francúzske filmy.
Samotné Yssingeaux bolo malé, ale malebné. Prechádzali sme sa úzkymi uličkami, objavovali malé kaviarne a občas len sedeli na lavičke a pozorovali miestnych, ako žijú svoj bežný život. Francúzske tempo života bolo pokojnejšie, než na aké sme zvyknuté, a naučili sme sa to oceniť.
Po siedmich týždňoch sme sa balili s pocitom, že sa nám nechce odísť. Francúzsko už pre nás nebolo len turistická destinácia, ale miesto, kde sme sa cítili ako doma. A hoci som si odtiaľ priniesla oveľa viac ako len suveníry (ako napríklad schopnosť rozoznať Camembert od Brie), najcennejšie boli spomienky, ktoré sme si tam vytvorili.
Takže, keď sa ma niekto spýta, ako som sa mala na študijnom pobyte vo Francúzsku, odpoviem jednoducho: bolo to parfait – perfektné.
Kristína Fábryová
Vďaka Erasmus+ som mala príležitosť ísť do malého francúzskeho mestečka Yssigneaux. Prvé dni v škole boli skok do neznáma. Rozumieť francúzštine „naživo“ – v rýchlom tempe, v triede plnej neznámych tvárí – bolo náročné. S každým ďalším dňom sa však jazyk stával známejším a prirodzenejším, a aj neznáme tváre sa rýchlo zmenili na nezabudnuteľné priateľstvá. Školské dni boli dlhé. Začínali sme o ôsmej ráno a končili až po piatej. Niekedy som mala pocit, že deň sa nikdy neskončí, ale našťastie existovali aj stredy. Vtedy sme končili na obed a zvyšok dňa sme trávili ako sa nám zachcelo.. Prechádzky, filmy, v mojom prípade voda v plavárni neďaleko školy. Večer som trávila na internáte. To je kapitola sama o sebe. Spoločné večere, smiech z chodby aj zo spoločnej izby, naháňačky, aj vzájomná podpora v ťažkých chvíľach. Skrátka - domov. Počas víkendov som vďaka rodinám objavovala zákutia regiónu, miesta, kam bežní turisti nezablúdia. Občas len na otočku do susedného mestečka, inokedy na celý deň do prírody. Každý výlet bol malým dobrodružstvom, ktoré sa vrylo do pamäti práve svojou jednoduchosťou. A čo mi to celé dalo? Možno ani neviem všetko pomenovať. Naučila som sa byť sama sebou v cudzom prostredí. Naučila som sa riešiť veci, ktoré doma za mňa vždy niekto spravil. Naučila som sa, že aj ticho môže byť cenné – to ticho, keď kráčaš sám po ulici v meste, ktoré ti pred pár mesiacmi nič nehovorilo, a zrazu je mojím domovom, ktorý však jedného dňa treba opustiť. Yssingeaux pre mňa už nikdy nebude len špendlíkom na mape. A keby môžem, vrhám sa naspäť, tam na to miesto, kde som objavila že zvládnem viac, ako som si doposiaľ myslela.
Michaela Ježíková
Môj pobyt vo Francúzsku, v meste Saumur, v rámci programu Erasmus+ bol nezabudnuteľným zážitkom. Bývala som u veľmi milej francúzskej rodiny, ktorá mala dve deti. Rýchlo sme si vytvorili pekný vzťah a spriatelila som sa s nimi. Otec bol tréner basketbalu a ich syn hral v tíme, takže sme často chodili na jeho zápasy – vďaka nim som si úplne obľúbila tento šport.
Saumur je malé, ale nádherné mestečko na rieke Loira. Bývala som len 5 minút pešo od školy Saint-Louis, čo bolo úplne super – ráno som nemusela vstávať skoro a do školy som chodila s dobrou náladou. Škola samotná bola výborne vybavená, moderná a prostredie bolo veľmi príjemné. V škole sme sa zapájali do rôznych aktivít a pracovali sme aj na spoločných projektoch. Najsilnejší zážitok pre mňa však bol víkendový výlet do Paríža s kamarátom – bolo to niečo, o čom som vždy snívala.
Jedlo počas pobytu bolo výborné – či už doma s rodinou, alebo na školských obedoch. Veľmi som si pochutila na typicky francúzskych jedlách. Zároveň som si výrazne zlepšila francúzštinu, a to nielen tú školskú, ale aj hovorovú a slangovú.
Aj po návrate domov som stále v kontakte s niektorými francúzskymi kamarátmi a verím, že sa v budúcnosti ešte určite stretneme. Som veľmi vďačná za túto príležitosť, pretože mi dala nové zážitky, priateľstvá, skúsenosti a hlavne odvahu skúšať nové veci. Určite by som to odporučila každému!
Lola Fanny Kontrová
Na niektoré príležitosti v živote sa nikdy nezabúda, a jednou z takých je môj pobyt vo francúzskom meste Remeš vďaka projektu Erasmus+. Toto obdobie som trávila v skole Saint Jean-Baptiste de la Salle kde ma od prvého dna všetci milo prijali a veľmi rýchlo som si tam našla priateľov nielen v triede, ale aj na internáte. Z mojej návštevy sa veľmi tešili a pozvali ma aj do relácie v školskom rádiu, kde som rozprávala o rozdieloch medzi našimi kultúrami, školskom systéme či celkovo o fungovaní Slovenska a Francúzska. Počas víkendov som trávila čas vo viacerých rodinách s ktorými som objavovala okolie, jazdila na koňoch, hrala bowling alebo len oddychovala doma pri zapnutom filme. Keďže som mala školu priamo v centre Remeša, tak som mala šancu ho poriadne spoznať, nielen počas prechádzok po vyučovaní ale taktiež ako nočné mesto a víkendové diskotéky s kamarátkami. Z tejto skúsenosti si odnášam mnoho zážitkov, od nakupovania predražených pečených gaštanov a syrov na vianočných zasnežených trhoch, cez účinkovanie vo francúzskej televíznej relácii, až po výlet do Paríža s celou mojou triedou. A je toho omnoho viac! Vďaka tejto príležitosti som sa naučila byť viac samostatná a zodpovedná a taktiež som si rozšírila komunikačné schopnosti vo francúzštine a našla mnoho priateľov ktorí naveky zostanú v mojom srdci.
Stella Krupová
V rámci projektu Erasmus+ som absolvovala trojmesačný pobyt vo francúzskom meste Saumur. Bývala som v miestnej hosťovskej rodine, čo mi umožnilo lepšie spoznať francúzsku kultúru a každodenne precvičovať jazyk.
V tomto meste som navštevovala súkromnú katolícku strednú školu, kde som okrem každodenných stretnutí s francúzskymi spolužiakmi prichádzala do kontaktu aj s ďalšími medzinárodnými študentami, vďaka čomu bol môj pobyt v tejto škole naozaj obohacujúci a pestrý, keďže som mala šancu spoznať ľudí z rôznych kútov sveta. Školské dni boli podstatne dlhšie než na Slovensku, ale postupne som si na tento rytmus zvykla. Štúdium vo francúzskom vzdelávacom systéme bolo pre mňa mimoriadne inšpiratívne a odnášam si z neho cenné vedomosti a skúsenosti do ďalšieho života.
Počas prázdnin sme mali možnosť cestovať po okolí, ale taktiež navštíviť aj niektoré vzdialenejšie mestá. Najväčším zážitkom bola pre mňa cesta k Atlantickému oceánu, kde som videla očarujúce francúzske pobrežie. Tieto výlety mi umožnili spoznať krajinu z inej perspektívy.
Veľmi pozitívne hodnotím aj kontakt s miestnymi obyvateľmi. Počas troch mesiacov strávených vo Francúzsku som mala možnosť bližšie ich spoznať. Ocenila som ich milý prístup, spoznala prekvapivý fakt, že napriek rôznym povahám ich spája láska k vlastnému národu. Ak je návštevník ochotný počúvať, sú pripravení odprezentovať regionálnu aj národnú históriu, geografické reálie či etnografické zvláštnosti.
Celkovo hodnotím svoj pobyt v meste Saumur ako úžasnú príležitosť, ktorá mi priniesla veľa nových skúseností a zážitkov. Som vďačná za možnosť spoznať inú kultúru a rozšíriť si obzory. Tento pobyt určite ovplyvnil môj ďalší osobný aj študijný rozvoj. Ak by som mala možnosť, veľmi rada by som sa na podobnom pobyte ešte zúčastnila.
Timea Moravíková 
Keď sme s Markétou a Hanou dorazili do malého mestečka Yssingeaux, hneď nás očarilo svojou pokojnou atmosférou. Na rozdiel od veľkých miest tu nebol cítiť ruch ani zhon, len pokojné uličky a vôňu čerstvého pečiva, ktorá sa šírila z miestnych pekární. V Yssingeaux sme bývali cez týždeň na internáte a cez víkend sme bývali v rodinách.
Náš voľný čas sme trávili prechádzkami po historickom centre, kde sme obdivovali starobylé budovy. Slnko nám svietilo, niekedy aj pršalo, ale nám to nevadilo. S dievčatami sme nemohli prestať hovoriť o tom, ako veľmi sa nám páči táto francúzska atmosféra. Markéta, tá si fotila všetko, každý detail. Vo všetkom videla niečo pozitívne, krásne, a preto si musela tieto momenty zvečniť. Hane, tej sa najviac páčilo okolie, príroda. Povedala nám, že by tu vedela stráviť celé leto. Súhlasila som s ňou, pomyslela som si, že niekedy sa sem musím vrátiť s celou mojou rodinou. Cítila som, že toto miesto má v sebe niečo zvláštne - spájalo nás a zároveň v nás všetkých zanechalo spomienky, na ktoré nikdy nezabudneme. Našli sme si veľa nových kamarátov, ktorí nám vždy s radosťou a ochotou vedeli pomôcť. Taktiež nesmiem zabudnúť ani na francúzskych profesorov, ktorí boli vždy k nám milí a srdeční. Ak bol nejaký problém s učivom alebo s jazykom, vždy sa nám vedeli prispôsobiť. Počas víkendov, v rodinách som chodila na rôzne výlety, spoznávali sme lepšie Yssingeaux a jeho okolie. Taktiež som spoznala ich zvyky a tradície. Prvýkrát v živote som ochutnala ich tradičné jedlá ako napr. žabacie stehienka, slimákov, či rôzne syry. A celkom mi chutili. Viem si predstaviť niektoré jedlá aj u nás na Slovensku. Ak budem mať možnosť, určite sa nebudem brániť týmto jedlám ani v budúcnosti ich ochutnať opäť. Každá rodina vo mne zanechala kus Francúzska svojim spôsobom, keďže sa mi snažili priblížiť ich každodenný život plný rôznych zážitkov aj napr. v športe. Mala som možnosť si vyskúšať športy, ktoré by ma na Slovensku ani nenapadli ako napr. šerm, džudo. Na druhej strane všetky francúzske rodiny boli zvedavé o informácie, ktoré sa týkali Slovenska. Veľmi milo boli prekvapené koľko jazykov ovládame ako študenti. Taktiež sa im páčila moja úroveň francúzštiny, čo ma dosť tešilo.
Vďaka môjmu pobytu vo Francúzsku som sa stala viac samostatná, praktická, sebavedomá a viem si poradiť aj sama v rôznych núdzových situáciách. Taktiež sa mi zlepšila francúzština kvôli tomu, že som bola nútená rozprávať každý deň len po francúzsky. Veľmi sa mi tam páčilo a dúfam, že sa tam niekedy budem môcť vrátiť. Tento pobyt ma určite posúva vpred v mojich víziách do budúcnosti.
Alica Okrajková
Moje študentské cesty ma zaviedli až na juh Francúzska do malebného mestečka Saint Flour, kde som prežila nezabudnuteľné štyri mesiace v rámci programu Erasmus+. Ako študentka francúzskej bilingválnej sekcie som túto príležitosť využila naplno.
Moje dobrodružstvo sa začalo v škole Lycée Saint-Vincent La Presentation. Od prvého dňa ma tam privítal priateľský kolektív žiakov aj učiteľov. Všetci boli ochotní pomôcť, usmerniť a podporiť ma nielen v štúdiu francúzštiny, ale aj v ostatných predmetoch. Trieda, ktorú som navštevovala, bola malá, s iba štrnástimi študentmi, čo vytváralo príjemnú a uvoľnenú atmosféru. Vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi boli blízke, až priam priateľské.
Samozrejme, začiatky neboli jednoduché. Zorientovať sa v inom školskom systéme a prispôsobiť sa novému prostrediu chvíľu trvalo. Každý deň bol pre mňa novou výzvou a zároveň aj príležitosťou rásť. Postupne som sa osamostatnila, zlepšila som sa vo francúzštine, a predovšetkým som získala množstvo životných skúseností. Spoznala som úžasných ľudí, objavila krásy francúzskeho vidieka a prechádzala sa uličkami mesta, ktoré sa mi postupne stalo druhým domovom.
Ak by som mala Francúzov opísať tromi slovami, boli by to zdvorilosť, výrečnosť a pohostinnosť. Francúzi nemajú strach vyjadriť svoje názory, no zároveň sú veľmi úctiví a otvorení. Rýchlo som si zvykla na ich spôsob života.
Celý študijný pobyt bol pre mňa výnimočnou skúsenosťou. Nielenže som si rozšírila obzory, ale získala som aj odvahu spoznávať svet. Tento pobyt by som odporučila každému, kto túži po dobrodružstve, poznaní a zážitkoch, ktoré zanechajú stopu na celý život.
Samuel Onder 
Vďaka programu Erasmus+ som dostal možnosť zúčastniť sa dvojmesačného študijného pobytu vo Francúzsku. Od 24. februára do 4. apríla 2025 som študoval na strednej škole Lycée Privé Saint-Louis v meste Saumur, pričom som býval v malej dedinke Blou u hosťovskej rodiny. Do Francúzska som letel lietadlom do Paríža a odtiaľ pokračoval vlakom do Saumur – bola to príjemná cesta, ktorá mi zároveň umožnila vidieť aj kúsok krajiny pred samotným príchodom na miesto pobytu. Školský život bol pomerne intenzívny – vyučovanie sa začínalo každý deň o 8:00. V pondelky a štvrtky sme končili až o 17:45, v utorky o 16:50, v piatky o 15:35 a len v stredy sme mali voľno už od 11:00. Škola bola zameraná na prírodné vedy – podobne ako moje gymnázium na Slovensku – takže mi študijné zameranie bolo blízke. Učitelia mali k študentom podobný prístup ako doma, no francúzska školská kultúra mala predsa len svoje špecifiká. Cez víkendy som so svojim spolubývajúcim z Maďarska trávil čas s našou hosťovskou rodinou, ktorá nás často brávala na výlety po okolí. Už počas prvého týždňa som však musel čeliť typickému „gastronomickému šoku“ – Francúzi jedia menej často ako Slováci, a tak som býval spočiatku dosť hladný! No po čase som si zvykol – a dokonca som sa naučil variť niektoré tradičné francúzske jedlá. Keďže som väčšinu času hovoril po francúzsky, moja jazyková úroveň sa citeľne zlepšila. Vďaka každodennej konverzácii, školskému prostrediu a novým priateľstvám som získal sebavedomie pri rozprávaní aj porozumení. Tento pobyt mi veľmi pomohol zlepšiť jazykové schopnosti, rozšíriť obzory a nadobudnúť nové zručnosti. Okrem toho som sa stal samostatnejším a otvorenejším voči iným kultúram. Napriek výzvam, ktoré takýto pobyt prináša, môžem povedať, že sa to rozhodne oplatí. Všetkým študentom by som podobnú skúsenosť odporučil, pretože život a cestovanie v cudzej krajine vás naučí omnoho viac, než len sedenie v školských laviciach. Mňa tento pobyt určite motivoval k ďalšej ceste do zahraničia hneď, ako sa naskytne príležitosť.
Vanessa Rajníčková
Som nesmierne vďačná za príležitosť stráviť tri mesiace v rámci programu Erasmus v historickom mestečku Saumur, kde som navštevovala súkromné lycée Saint Louis. Francúzsky školský systém sa trošku líši od toho slovenského. Bola som súčasťou triedy première, čo je predposledný ročník strednej školy. Študenti si v tomto ročníku vyberajú tri prioritné predmety, na ktoré sa zameriavajú. Ja som si vybrala matematiku, fyziku/chémiu a biológiu. Výučba bola intenzívna a interaktívna, kládol sa dôraz nielen na teóriu, ale aj na praktické experimenty. Školské dni boli často náročné – vyučovanie niekedy trvalo až do 17:45 a hodiny mali 55 minút. Aj keď to bolo občas vyčerpávajúce, podporujúci učitelia a otvorení spolužiaci, ktorí už mali skúsenosti so zahraničnými študentmi, vytvárali veľmi príjemné a priateľské prostredie.
Počas pobytu som bývala vo francúzskej hosťovskej rodine. Každý večer sme spolu s rodinou večeriavali, zúčastňovali sa rodinných osláv a chodili na dlhé prechádzky so psom po okolí. Táto každodenná interakcia s rodinou, učiteľmi a spolužiakmi mi veľmi pomohla cítiť sa sebavedomejšie pri komunikácii v cudzom jazyku.
Gastronómia bola tiež jedným z vrcholov môjho pobytu. Okrem úžasných makroniek z malej cukrárne v Angers či dokonalého pain au chocolat z pekárne v Saumure som mala príležitosť ochutnať aj slimáky – a na moje prekvapenie mi chutili!
Najmä počas dvojtýždňových prázdnin som mohla spoznávať rôzne časti Francúzska a zažiť kultúru z prvej ruky. Navštívila som väčšie mestá ako Angers či Nantes, ale aj malebné dedinky ako Montsoreau. Strávila som deň pri mori v Sables-d'Olonne i zažila pravú francúzsku atmosféru na pikniku pri krásnom hrade v Saumure.
Z pobytu si odnášam množstvo krásnych spomienok—na priateľov, ktorí mi pomohli cítiť sa ako doma a na školu, ktorá mi priniesla nový pohľad na vzdelávanie. Táto skúsenosť mi ukázala, aké obohacujúce je objavovať nové kultúry, prispôsobiť sa neznámemu prostrediu a naplno si užívať jedinečné okamihy, ktoré štúdium v zahraničí so sebou prináša. Ak by som mala možnosť si celý pobyt zopakovať, ani chvíľku by som neváhala.
Linda Sedláčková
Na začiatku tohto roka som mala výnimočnú príležitosť zažiť život vo Francúzsku. Päť týždňov som strávila v malebnom mestečku Saumur, ktoré mi otvorilo dvere do nového sveta – plného zážitkov, priateľstiev a sebapoznania.
Škola bola v niečom dosť iná, než som bola zvyknutá. Začínali sme o ôsmej ráno a končili často až o šiestej večer. Počas dňa sme mali len dve prestávky, ktoré sme trávili vo foyer alebo na školskom dvore. Na obed sme mali dlhšiu pauzu, počas ktorej som sa stretávala s kamarátmi z iných tried.
Hodiny boli veľmi interaktívne – žiaci sa často hlásili, diskutovali, kládli otázky. Pracovali sme najmä v skupinách, ktoré sa vždy menili. Vďaka tomu bol kolektív veľmi súdržný a otvorený aj voči novým študentom. Nebola som tam jediná zahraničná študentka, čo mi pomohlo rýchlejšie sa zorientovať.
Počas tohto pobytu som bývala v rodine s piatimi deťmi – a nuda tam rozhodne neexistovala. Večery sme trávili hrami, rozhovormi a spoznávaním našich kultúr. Rodina bola veľmi trpezlivá a ochotná, aj keď som sa vyjadrovala trochu pomalšie. Vždy sa mi snažili vyhovieť, podporiť ma a pomôcť mi so všetkým s čím dokázali. Cez víkendy sme objavovali mesto, chodili na prechádzky a rôzne iné výlety.
Týchto päť týždňov mi dalo veľa – nové priateľstvá, odvahu rozprávať po francúzsky, väčšiu sebadôveru a zážitky, na ktoré budem dlho spomínať. Ďakujem Gymnázium Ľudovíta Štúra a projektu Erasmus+ za túto nezabudnuteľnú príležitosť.
Matúš Smejkal
Svoj pobyt som trávil v menšom meste Saumur u hosťovskej rodiny. Bol som tam 4 mesiace a som rád že som ho absolvoval. Prvé dva týždne boli náročné ale potom som si zvykol. V škole sa mi veľmi páčilo, francúzsky školský systém je trochu odlišný od nášho. Väčšina odlišností mi vyhovovala, hlavne systém známok ktorý je postavený na bodoch od 0 do 20. Taktiež hodiny sú dlhšie, síce len o 10 minút ale väčšinou som končil o 18:00 alebo 17:00. Vďaka tomu som sa väčšinu učiva naučil v škole a nemusel som sa pripravovať doma ale dávať pozor na hodinách o 17:00 bolo náročné. Všetci učitelia a aj väčšina žiakov mi boli nápomocný, musím vyzdvihnúť hlavne profesorku francúzštiny pre zahraničných študentov a matikára ktorý bol môj triedny.
V rodine to bolo tiež dobré. Síce som mal priechodziu izbu ale súkromia mi nechali dostatok. S kamarátmi som mohol chodiť von kedy som chcel, okrem neskorého večera. Keď som niečo potreboval, hlavne do školy tak mi vždy požičali. Cez víkendy ma brávali na výlety napríklad na zopár hradov alebo sme boli doma čo mi po vyčerpávajúcom týždni vyhovovalo. Najesť som vždy dostal dostatok ale večeriavali neskôr ako som zvyknutý. V druhej polovici pobytu matka rodiny ťažko ochorela kvôli čomu sa mi nemohli až tak venovať. Čo sa týka domácich prác, stačilo keď som pomáhal s prípravou večere a udržoval si izbu v poriadku, pretože mali upratovačku.
Približne v strede pobytu som mal 2 týždňové prázdniny, ktoré som strávil u starých rodičov v Tours. Zbytok už mi ubehol rýchlo. Celkovo som rád že som pobyt absolvoval, na školských hodinách som si odsledoval zlepšenie jazyka. Na začiatku som na viacerých hodinách mal problém s porozumením, hlavne na dejepise, ale za mesiac sa to zlepšilo. Na veľa predmetoch som mal lepšie známky ako moji francúzski spolužiaci, hlavne na matematike a fyzike. Okrem zlepšenia jazyka som sa naučil aj samostatnosti.
Alžbeta Turičíková
Počas 7 týždňov som sa zúčastnila na pobyte vo francúzskom meste Saumur. Spolu s mojimi dvoma slovenskými spolužiačkami sme tam navštevovali školu a cez víkendy sme objavovali miestny región. Francúzi sú veľmi otvorení, oveľa zhovorčivejší než Slováci, medzi rovesníkov sme zapadli prakticky ihneď. Saumur bolo mesto trošku väčšie ako Trenčín, preteká cezeň rieka Loire a na skale sa nad ním týči hrad ako z rozprávky. V slnečné odpoludnia sa tam dá pekne sedieť v kaviarni a užívať si výhľad na rieku. Je to región nížin, čiže na turistiku by ste tam nezašli, no lesy a príroda sú tam naozaj krásne. Naviac tam všade chovajú kone. V meste bola aj škola vojenskej kavalérie a často tam bývajú prehliadky a rôzne drezúrne súťaže. V škole sa učí až do večera, čo bol celkom šok ale rýchlo som si na to zvykla, majú viac prestávok a výučba je tam akosi voľnejšia. Všimla som i, že vôbec nenosia desiaty ani neolovrantujú zato tie ich večere dávali celkom zabrať. Spravidla večerajú o 20:00 a minimálne hodinu.
