Malý krok pre školu, obrovské dobrodružstvo pre 2.BB. Aj takto by sa dal nazvať náš najúžasnejší výlet. Celé sa to začalo v pondelok. Večer sme si posadali pekne na miesta s dečkami a vankúšikmi. Noc sme samozrejme všetci prespali a počas dňa sme samozrejme neotravovali našich úžasných šoférov s tým, že chceme isť cikať a pod. V popoludňajších hodinách sme si dali ešte prestávku v Ženeve, popozerali si ako si tamojší ľudia žijú a pokračovali sme smer Annecy.
A je to tu. Prišli sme na školu, posadali si do jedálne a čakali sme kým prídu naši coress. Plní vzrušenia sme si ich obzerali a snažili sa uhádnuť ktorý/á je ten/tá náš/naša. Po rozdelení profesormi sme sa pobrali do rodín a robili nejaké typické veci, ako rozdávanie darčekov zo Slovenska, večera a šli sme spať. Na druhý deň nás čakala prehliadka starého mesta Annecy aj s, pre Francúzov veľmi typickým, kvízom. Čakal nás výborný obed v školskej jedálni, potom sme šli na zámok a do kaňonov, kde niektoré z nás spoznali taje mužského tela :D. Ďalší deň nás čakal Grenoble s úžasným výhľadom, iste ak nie je hmla a aj vidíte niečo, ak to tak nie je, tak je to vraj dobré na pleť :D. O deň neskôr sme šli pozrieť ľadovec... bol tam. A bol tam aj dážď, veľa dažďu. Po „výstupe“ na ľadovec sme navštívili chutné mestečko Chamonix, kde sme boli aj v interaktívnom múzeu. Nasledovala sobota, čo sme mali voľný program v rodinách. Niektorí boli na túre, niekto len tak doma a pár z nás sme boli nakupovať a pozrieť mesto. Večer sme išli na laser game. V nedeľu sme mali tiež voľný program, kde väčšina bola na vyhliadkovej lodi po jazere v Annecy. V pondelok sme aj s Francúzmi išli do Lyonu, kde sme si pozreli mesto, dali palacinky, navštívili nejaké tie kostoly, baziliku, rímske divadlo, pozreli výhľad, porobili spoločné fotečky a šli sme domov. Ďalší deň sme mali ráno prehliadku školy, na nerozoznanie od našej, fakt. Neskôr sme nakupovali, jedli a navštívili radnicu, kde nás prijal pán starosta. Ráno sme odchádzali smer Paríž, boli ešte nejaké dojemné lúčenia s coress, kde nechýbali ani slzy, no po nastúpení do autobusu, otvorení zásob jedla a pustení filmu bolo už dobre. A je to tu, prišli sme do Paríža... a hádajte ako sme to zistili? Videli sme... zápchy, presne tak, typické parížske zápchy. Po ubytovaní na hoteli, kde sme nasledovne tri dni praktizovali twister, alebo inak povedané s ďalšími dvoma ľuďmi som si asi ešte nikdy nebola taká blízka... doslova. A už sa išlo, prešli sme zopár metrov a už sme šli dolu schodmi, kde sme dostali lístky a podaktorí z nás mali premiéru v metre. Vystúpili sme, kúsoček prešli a už nás vítali rôzne ružové svetielka a iné veci. Muline Rouge - iba z vonka, samozrejme. Úžasné a ešte vysvietené večer, no top večera prišiel po pár schodoch zase nahor. Sacré -Coeur... neopisateľné. Potom sme sa pobrali na izbu a „dopriali si kvalitný spánok každá na svojej izbe“. Ďalšie ráno nás čakalo „7za1€“, zlato, zlato, zlato a ešte raz zlato...Versailles. Zámok bol taký...zlatý a záhrady boli obrovské a poobede? No predsa Eifelovka, tu to zase bolo že schody, schody, schody a ešte úžasný spolužiak s ktorým ich bežíte. Bože a potom ten výhľad, Paríž doslova na dlani. Večer sme šli do Flunchu a zas na hotel. Nasledujúce ráno sme po vystúpení z metra videli Víťazný oblúk... obrovský. Keďže je to začiatok Champs-Elysés, tak sme si aj trošku nakúpili a mohli sme sa vydať do Louvru, kde možno boli trošku opletačky na začiatku, a čo keď? Nakoniec sme videli aj Monu Lízu, aj Venušu a aj sme sa poriadne zabavili. Večer nás čakala romantická plavba loďou... no hej, možno to nebola úplná romantika, ale bolo to krásne aj tak. Ráno, druhy deň, sme ešte videli Notre Dame , Pantheon a šli opäť nakupovať, tento krát na la Défense, cestovalo sa ako inak, metrom. No keď zaspíte v metre, a zrazu sa zobudíte z krásneho starého Paríža do betónovej džungle.... no nebolo mi do smiechu. Ako sme poznamenali, ak si predstavíte na tom stroskotaný efekt, tak by tu mohli natáčať dystopický román. Po nákupoch sme večer nasadli do autobusu a plný radosti a únavy sme šli domov, ktorý nám tak strašne chýbal. Nie že by bagety s parenicou boli zlé... ale ešte nikdy sme si tak nevážili polievočku, spánok, mäsko, maminku a osobný priestor. Na koniec musím ešte spomenúť náš úžasný dozor, p. prof. Macák a p. prof. Vančová, ktoré vždy všetko vybavili, boli ústretové a vždy usmievavé.
ĎAKUJEME pani profesorky, ďakujeme Francúzsko a ďakujeme rodičia. Ďakujem moji úžasní spolužiaci.
Barbora Formelová
